Z Egypta som sa vrátila živá, zdravá a s peknými spomienkami. Bola som asi prvý človek, čo poznám, čo bol v tejto krajine, ale ani raz nevidel more 🙂 Pohybovala som sa len po vnútrozemí a cieľom bolo už štandardne spoznať nielen najzaujímavejšie veci v krajine, ale aj samotný život v nej.

Do Egypta som sa reálne bála ísť. Jednak som počula a čítala množstvo hororových príbehov o tom, čo sa tam deje, ak ide človek sám, bez cestovnej kancelárie alebo sprievodcu. Čítala som aj o tom, ako je to aj pre skúsených cestovateľov najhoršia krajina na svete, dokonca by to mala byť ešte horšia krajina ako India. Mala som pocit, že len čo vystúpim z lietadla, tak ma tam miestni ľudia zoderú z kože. Na nálade nepridávalo ani to, že som letela síce štandardne sama, ale uprostred noci na menšie letisko uprostred púšte pri Gíze, nie na hlavné veľké letisko v Káhire.

Preto som sa rozhodla, že pôjdem len na skusy, a ak bude dobre, vrátim sa. Výsledok je taký, že Egypt je pre mňa zatiaľ najväčšie cestovateľské prekvapenie, čo sa týka očakávaní a reality. Je síce pravda, že už mám čosi precestované a na niektoré veci sa pozerám trochu inak, ale viem racionálne zhodnotiť to, že Egypt je veľmi podceňovaný.

Počas celej cesty sa mi nestalo vôbec nič zlé, a ľudia mi namiesto pýtania úplatkov skôr pomáhali, keď som to potrebovala. Bolo to napríklad vtedy, keď ma miestni tuktukári odviezli do parku v Káhire, aby mi dokázali, že mi nechcú ublížiť, ale pomôcť a ukázať mi, že Egypťania sú dobrí a pohostinní ľudia. Alebo keď som sa bála cesty s Uberom na letisko, ale výsledok bol taký, že mi vodič na cestu kúpil aj sladkosť a vodu, a na konci odo mňa nepýtal viac peňazí. Alebo to bola situácia, keď mi predavač lístkov v Uličke sfíng chcel darovať svoje sandále, keďže videl, že mám veľké problém s topánkami.

Čítala som o tom, ako ma ľudia nenechajú na pokoji. Nikdy. Na uliciach, v obchodoch, v areáli pyramíd v Gíze, v chrámoch v Luxore alebo v Karnaku. Absolútne nikde som sa ale s niečím takým nestretla. Čo sa zjednávania týka, v obchodom mi chceli predať drahšiu vodu len raz. Bolo to v Gíze, ale hneď ako som povedala chlapcovi normálnu cenu, vôbec sa so mnou nehádal, a predal mi vodu za klasickú cenu. Zvyšok pobytu ma v obchodoch kvôli vode už nikto nechcel oklamať a vždy mi ju ponúkli za normálnu cenu bez zjednávania. Dokonca aj blízko pri dôležitých pamiatkach. V areáli pyramíd sa ma pár ľudí spýtalo, či sa nechcem povoziť na ťave alebo koňovi, ale keď som slušne odmietla, nechali ma tak. Dokonca sa väčšinou aj ospravedlnili a odišli.

V chrámoch v Luxore a Karnaku namiesto toho, aby ma pracovníci alebo strážnici nechcene vodili na miesta, na ktoré som ani nechceli ísť, a potom si pýtali peniaze, mi len milo poradili niektoré zaujímavé veci bez toho, aby odo mňa následne niečo chceli. Čítala som dokonca o tom, ako ľudí v týchto chrámoch zahnali do slepých uličiek a obkľúčili. Údajne ich nechceli pustiť, kým sa doslovne títo ľudia nevykúpili. Toto si reálne ani neviem predstaviť.

Na uliciach namiesto toho, aby ma s niečím neustále otravovali, ku mne ľudia pristupovali len vtedy, keď videli, že mám problém prejsť na druhú stranu cesty, čo je v Egypte reálny problém. Prišli ku mne, aby ma cez nebezpečnú cestu previedli. Nikto nebol v tejto krajine agresívni, ako to bolo veľmi časté napríklad v Maroku. Dokonca aj predavači suvenírov boli veľmi priateľskí. Preto vôbec nerozumiem tomu, prečo je voči Egyptu na internete popísané toľké zlo. Dokonca mi to už miestami príde, ako nejaká zámerná propaganda. Naozaj neviem…

Do Egypta sa ešte raz určite vrátim, pretože jednak nie je ďaleko, a stále mi tam ostalo veľa zaujímavých miest, ktoré by som ešte chcela vidieť. Spoznala som tu naozaj skvelých ľudí, zažila veselé momenty a videla všetku tú krásnu históriu z čias starých Egypťanov, a na tento výlet budem spomínať len a len dobre. A čo vy? Aká bola vaša skúsenosť s Egyptom?