Večer som bezpečne docestovala do Káhiry denným autobusom z Luxoru a ubytovala som sa v centre Káhiry, v Tahrire. Prvý deň v Káhire som mala na pláne pozrieť Saladinovu citadelu, mešitu Sultána Hassana a Al-Azhar park s výhľadom na Káhiru.

Zavolala som si Uber a šofér ma za 60 EGP doviezol pred hlavný vstup Citadely. Kúpila som si pomerne dosť drahý lístok a vošla som do areálu. V Citadele býva vždy extrémne veľa detí, takže sa na to treba pripraviť. Počas dňa tu človek určite nenájdete žiadny pokoj ani ticho. Hlavnou zábavou detí každého veku je robenie si fotiek s turistami. Ak to dovolíte jednému dieťaťu, pribehne k vám ďalších tisíc detí, ktoré sa budú tiež dožadovať fotiek. Takže si treba dobre rozmyslieť, s kým sa budete fotiť. (:

Najskôr som sa išla prejsť okolo citadely. Zo zadnej strany na konci nádvoria je prvé vyhliadkové miesto. Z tejto vyhliadky je pekne vidieť na Káhiru, ale výhľad na Hassanovu mešitu je z tohto miesta prekrytý. Čítala som o tom, že by sa v rámci areálu malo nachádzať aj miesto, kde je na ňu krásny výhľad.

Ako druhé som navštívila menšiu mešitu Al-Nasir. Toto bolo jediné miesto, kde bol úplný pokoj. Neboli tu žiadne deti, bolo tu len zopár turistov.

Spravila som si fotky a išla som sa pozrieť do Vojenského múzea. V areáli sa nachádzajú rôzne vojenské vozidlá a lietadlá. Vo vnútri múzea nebolo pre turistov v zásade nič zaujímavé.

Chcela som sa ísť ešte pozrieť do hlavnej mešity, ale videla som vychádzať ľudí z jednej brány. Išla som sa tam teda pozrieť. A tu to máme! Najkrajší výhľad na celú Káhiru! Odjakživa ma toto mesto niečím fascinovalo. A teraz som ho mala ako na dlani. Odtiaľto krásne vidieť nielen Hassanovu mešitu, ale dokonca boli vidieť v diaľke aj pyramídy! Až tu som si poriadne uvedomila, aké sú neskutočne veľké. Po pravej strane som videla aj veľký zelený park, do ktorého som sa ešte dnes chcela dostať, a ktorý sa vynímal uprostred žlto sfarbenej Káhiry.

Čakala ma posledná zastávka v rámci opevnenej citadely – mešita Muhammada Aliho. Hneď po tom, ako som k nej prišla sa zavrela brána, pretože sa chystala najdôležitejšia modlitba týždňa, ktorá sa v islamskom svete koná práve v piatky. Nakoniec ma ale strážnici pustili dnu, a mohla som si pozrieť nielen nádvorie mešity, ale mohla som aj nakuknúť dovnútra počas modlitieb.

Snažila som sa splynúť s davom, ale moja neprikrytá hlava ma hneď odhalila, a tak môj pobyt v mešite počas modlitieb nebol príliš dlhý. Panie, ktoré dozerali na islamský poriadok a žiadnych nevercov v mešite počas modlitieb nechceli, ma nemilosrdne vyhodili napriek mojim snahám o kamufláž. Toto bolo posledné miesto v Citadele, ktoré som chcela vidieť, takže som sa mohla pobrať smerom k hlavnému východu, aby som pešo prešla k ďalšej atrakcii dnešného dňa, k mešite sultána Hassana.