Prišla som vlakom z Rabatu, a posledný deň v Maroku som išla pozrieť do prístavného mestečka Essaouira v rámci jednodňového organizovaného zájazdu z Marrakéša. Takýto výlet s dobrými hodnoteniami si môžete objednať zo stránky Get Your Guide za 13€ tu. Ak by ste sa chceli do Essaouiry dostať autom, odporúčam vám použiť tento overený prehliadač na najlepšie ponuky.

Ráno ma šofér vyzdvihol v ubytovaní v Marrakéši. Cesta prešla pomerne rýchlo, zastavili sme ešte v jednej reštaurácii a vo výrobni argánového oleja.

Prišli sme do Essaouiry a ja som hneď išla podrobne preskúmať toto mestečko, ktoré ma vždy zaujímalo hlavne kvôli tomu, že sa tu natáčali nejaké scény v Game of Thrones. Známa je najmä scéna, keď Daenerys kúpila armádu 8 000 vojakov.

Mesto Essaouira bolo založené kartáginským bádateľom a moreplavcom v 5. storočí pred Kristom a počas nasledujúcich dvetisíc rokov slúžilo ako prístav. Najnovšie archeologické výskumy dokonca ukázali, že Essaouira bola obývaná už od praveku. Dnešná Essaouira vďačí svojej podobe Mohamedovi III., ktorý postavil opevnenie a mesto ohradil.

Od čias, keď bola Essaouira prestavaná Mohamedom III. až do konca 19. storočia, bola hlavným prístavom v celej krajine. Prevážali sa cez ňu tony tovaru na obchodných cestách cez Marakéš až do subsaharskej Afriky. Okrem toho bola aj diplomatickým hlavným mestom.

Dnes pri existencii veľkých nákladných lodí už samozrejme tento prístav nestačí a využívajú ho iba rybári.

Prišla som do prístavu. Prvé čo ma zaujalo boli kopy sietí a zvláštne vežičky. Prístav je veľmi zaujímavým miestom pre turistov práve vďaka tejto peknej architektúre, farbám, životu rybárov a autentickosti. Miesto mi trochu pripomínalo medinu Fezu, kde som mala pocit, že som sa vrátila o stovky až tisíce rokov dozadu.

Prístav sa dá z fotiek priblížiť len vizuálne, ale to, čo sa na fotografiách nedá vidieť, je strašný smrad, ktorý bol v celom prístave. Doobeda sa to ešte dalo vydržať, ale poobede, keď už bolo slnko vyššie a silnejšie, už napínalo aj mňa, a to mám teda celkom dobrý žalúdok. V prístave  boli stovky čajok, ktoré všade vylučovali a požierali vnútornosti z rýb. Keď im niekto niečo hodil, celá skupina sa okamžite vrhla k vnútornosti. Niekedy sa čajky o jedlo predbiehali s mačkami. Prístav je aj veľmi hlučný vďaka zvukom, ktoré čajky vydávajú.

Išla som sa prejsť na mólo. Zátoka v Essaouire je čiastočne chránená ostrovom Mogador, vďaka čomu je hladina veľmi pokojná.

Dá sa tu detailne vidieť, ako sa tu spracováva a predáva rybie mäso. Potrebné veci sa prenášali na ručných vozíkoch.

Páčila sa mi hlavne zadná časť prístavu. Tu sa dalo aspoň trochu oddýchnuť od toho smradu.

Opustila som prístav a išla som sa pozrieť do mediny. Zaujímavé je, že keď stúpne hladina vody, z mediny sa stane ostrovček.

Medina v Essaouire je tiež zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO kvôli tomu, že je to dobre zachovaná a po stáročia si zachováva integritu v architektúre.

Chcela som sa ísť pozrieť až na miesto s delami hore na hradbách. Bol odtiaľ pekný výhľad na divoké pobrežie.

Na ceste späť smerom k prístavu som dokonca objavila takúto podzemnú časť s uličkami a mačací domček voľne položený na ulici.

V Essaouire bolo celkom zaujímavé sledovať ľudí. Niektorí muži aj tu nosia tradičné berberské oblečenie so špicatou kapucňou. Celkovo sa mi to tu všetko zdalo akési spomalené.

Vyhladla som. Stretla som španielky z minibusu a pýtala som sa ich, kde jedli. Ukázali mi, že sa najedli na malom námestí pri prístave, kde sú očíslované stánky. Ževraj tam majú čerstvé ryby. Išla som teda tam. Zarazilo ma, že tu je veľa turistov a nie domácich. Už to som mala vtedy považovať za výstrahu.

Náhodne som si vybrala stánok. Predavač mi ukázal rybu, ktorú mi odporučil. Dohodli sme sa na cene. Usadili ma. Hneď ako som si sadla, prestalo sa mi to tu páčiť. Všade bola dosť veľká špina. Za chvíľku mi prišla ryba, ale očividne to nebola tá istá ryba, ktorú som si kúpila. Jednalo sa o podstatne menšiu rybu, nebola očistená, nebola ochutená a dokonca bola pripálená. Bola som dosť zhrozená z toho čo mi priniesli na tanier. Toto moje rozhodnutie si večer vypýtalo svoju daň.

Znechutená som z tohto miesta odišla a tesne pred odchodom som ešte išla pozrieť na hlavné námestie, ako muži pozerali MS vo futbale (nehralo Maroko) na veľkoplošnej obrazovke.

No a cestou späť do Marakešu som bola svedkom tohto veľmi nepríjemného „úkazu“. Kozy na stromoch. Totižto, v oblasti prístavu Essaouira sa chová veľa kôz a vyrába sa veľa arganového oleja. Ten je vzácny, pretože arganovník rastie iba v 3 krajinách v severnej Afrike a vyrába sa z neho kozmetický olej alebo olej na varenie.

No a keďže majú kozy radi plody arganovníkov, tak sa sem-tam niektoré vyštverali na stromy, aby mohli plody zjesť. Toto sa páčilo turistom, ktorí si tieto kozy na stromoch fotili. A toto si zase všimli miestni obyvatelia, ktorí si z kôz urobili business.

Takže pekne krásne, na ceste z Marakešu do Essaouiri nájdete prosím stromy, ktoré sú doslova „ovešané“ kozami. Tie sa nemôžu ani pohnúť, pretože sú zaviazené. Maročania im tam dokonca vybudovali platformy, na ktorých stoja.

Hrozné je to, že teraz väčšina turistov ani nevie, prečo sa to robí. Jednoducho vidia kozy na strome, zastavia, urobia si fotku, lebo veď vidíme kozy na stromoch, a zaplatia domácim, čím podporujú tento ohavný čin páchaný na zvieratách.

Dosť zhnusená som prišla späť do Marrakéšu, kúpila som ešte nejaké veci a celú noc som strávila v kŕčoch na záchode. Väčšinou robím veci týkajúce sa jedla opačne. Najskôr si pozriem recenzie až potom idem jesť. Celý mesiac v Maroku som to takto robila. Posledný deň som to ale nespravila a zaplatila som daň. Ak by som si bola pozrela recenzie tohto miesta vopred, zistila by som, že sú to obyčajní podvodníci, ktoré vedome dávajú ľuďom jesť staré ryby.

Našťastie sa mi tráviaca sústava do rána mierne upokojila a ja som v poriadku odletela domov.

Čo sa Maroka týka, pre mňa je plné rozporov a vlastne dodnes neviem, čo si mám o ňom myslieť. O podobných veciach som napísala aj samostatný článok.