Po dôkladnom prezretí chrámu Karnak tesne po východe slnka som stála na okrajovej časti areálu a začínala som svoju púť cez 3 km Uličku sfíng. Mala som veľký problém s mojimi topánkami, ktoré ma neskutočne otláčali, ale bola som odhodlaná, že túto alej prejdem, pozriem si Luxorský chrám, ktorý sa nachádza v centre Luxoru, a hneď potom si v prvej obuvi kúpim nové topánky. Vydala som sa teda na cestu.

Takmer 3000 rokov starú ulička sfíng otvorili v roku 2021 po 70 rokoch vykopávok. Táto alej spája chrám Karnak a Luxor. Výstavba Uličky Sfíng sa začala počas éry Novej ríše a bola dokončená približne v roku 362 pnl, ale v priebehu storočí ju pokryli nánosy piesku vo výške 8 metrov. Prvé nálezisko tejto ulice bolo v roku 1949, kedy egyptský archeológ Mohammed Zakaria Ghoneim objavil prvých 8 sôch. Postupne sa odkrývali ďalšie a ďalšie sochy. Dokopy ich bolo neuveriteľných 1057. Kvôli Uličke sfíng sa museli v Luxore zbúrať stovky domov, mešít, ale aj storočný evanjelický kostol.

Alej sfíng je pekne vydláždená plochými veľkými kameňmi. Je ďaleko od ciest a bola úplne prázdna. Rozhodla som sa teda, že sa vyzujem. Oveľa lepšie sa mi kráčalo. Prišla som až do polovice, kde bola malá búdka s dvoma strážnikmi, ktorí predávali lístky do Luxorského chrámu aj do Karnaku podľa toho, akým smerom turisti kráčajú.

Zase som nevedela, čo mám robiť. Či si mám kúpiť lístok alebo cez bočný východ odísť z uličky sfíng, a kúpiť topánky. Páni si všimli môj problém a hneď ma zavolali k nim do búdky, usadili ma a snažili sa mi pomôcť. Najskôr pozerali do starej skine, či tam pre mňa nenájdu nejaké topánky, ktoré by mi mohli dať. Potom išli zavolať kamarátovi úradníkovi, ktorý tiež predáva lístky v inej pamiatke v Luxore, aby pre mňa prišiel na motorke, odviezol ma do obchodu a priviezol späť. Boli neskutočne milí. Nakoniec som si povedala, že to zvládnem, bosá ešte prejdem alej a v Luxorskom chráme vydržím, tam človek aj tak viac stojí a obdivuje veci, ako kráča. Kúpila som si teda lístok. Páni ma išli vyprevadiť. Jeden z nich sa dokonca ešte začal vyzúvať, aby mi dal jeho sandále. Takúto dobrosrdečnosť som naozaj v Egypte po tom všetkom zlom, čo som čítala, nečakala. Páni mi na rozlúčku ešte zakývali a ja som sa vydala dokončiť alej sfíng. K Luxorskému chrámu to bolo možno už len 10 minút.

Prišla som k chrámu. Na rozdiel od iných chrámov v Egypte, chrám v Luxore nebol zasvätený jedinému bohu alebo faraónovi, ale zdôrazňoval božskú úlohu faraónov. Chrám postavil Amenhotep III., ale dokončoval ho Tutanchamon a Horemheb, a okolo roku 1300 pnl nakoniec Ramses II. Tento faraón je v chráme aj častokrát vyobrazený.

Stála som pred hlavným vchodom, ktorý je naozaj veľkolepý. Dokonca som aj zabudla na svoje boľavé nohy. Vchod stráži vysoký obelisk a obrovské sochy, ktoré predstavujú práve Ramzesa II. Pôvodne stáli pri vchode dva veľké obelisky, ale jeden z nich sa teraz nachádza v Paríži na Place de la Concorde, pretože ho Francúzsku daroval sám Muhammed Ali.

Vošla som dnu a ocitla som sa vo veľkej sále so stĺpmi. Bolo tu síce viac ľudí, ako bolo v Karnaku, keď som odchádzala, ale nebolo to nič extrémne, dokonca sa aj dali nájsť miesta, na ktorých som bola úplne sama.

Počas kresťanskej éry boli niektoré časti chrámu premenené na kresťanské kostoly. Potom bol chrám na tisíce rokov pochovaný pod ulicami a domami Luxoru. Nakoniec bola nad chrámom postavená mešita šejka Yusufa Abu al-Hajjaja. Táto mešita bola starostlivo zachovaná, keď bol chrám odkrytý a dnes je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Pomaličky som chodila aj do bočných zákutí a obdivovala som krásnu výzdobu, ktorá bola na všetkých stenách, stropoch a stĺpoch. Neuveriteľné, čo tí Egypťania dokázali tisíce rokov dozadu.

Jedna z najkrajších častí v Luxorskom chráme bola stĺpová sieň.

Na Luxorský chrám som čítala aj množstvo názorov, že ak človek najskôr navštívi Karnak, tak sa mu Luxor nebude zdať zaujímavý, ale s týmto vôbec nemôžem súhlasiť. Luxorský chrám je tiež veľkolepý a jedinečný.

Spokojná s dnešným dňom som vyšla z areálu chrámu. Teraz ma čakalo zbavenie sa utrpenia, v podobe kúpenia topánok. Hneď som zamierila na trh pri chráme, v ktorom sa ale predávali počšine iba suveníry. Milý pán predavač v jednom obchodíku mi poradil, kde je nákupné centrum, v ktorom nájdem malé lacnejšie obchody s topánkami. Povedal mi, že tam pracuje aj jeho brat. Spravila som si teda jeho fotku, a vybrala sa do odporúčaného nákupného strediska pri vlakovej stanici.

Na schodisku som stretla postaršieho pána. Zastavila som ho a len tak zo srandy som sa ho spýtala, či toto nie je jeho brat. Ukázala som na fotku v mobile. Začal sa smiať. Vysvetlila som mu situáciu, tak ma okamžite zobral k nemu do obchodu a pomohol mi s výberom. Našla som si topánky, v ktorých mohli moje nohy znova chodiť. Bola som zachránená. Odišla som do hotela, kde som sa zvyšok dňa rozprávala na strešnej terase s ostatnými turistami o ich zážitkoch z Egypta. Podarilo sa nám dokonca vytvoriť malú skupinku na zajtrajší deň do jedného z najkrajších chrámov v Egypte, Dendara. Inak by som platila vodiča sama, ale takto sme si traja rozdelili náklady na dopravu.