Po včerajšej prekvapujúcej návšteve nádherného chrámu Dendera ma dnes spolu s 5 ďalšími turistami čakal deň plný objavovania nových vecí na západnom brehu Nílu. Kúpila som si organizovaný výlet s dopravou a sprievodcom, počas ktorého sme navštívili Údolie kráľov, kde sa nachádzajú všetky dôležité hrobky faraónov, chrám Hatšepsut, chrám Medinet Rabu a na záver sme sa ešte na chvíľu zastavili pri Memnonovych kolosoch.

Luxor bol vlastne staroveké mesto Théby. V rokoch 1570 až 1069 pnl boli Théby hlavným mestom Egypta. V období rokov 1353 až 1336 pnl to bolo dokonca najväčšie mesto na svete s populáciou 80 000 ľudí. Théby boli rozdelené na dve časti: východný breh Nílu a západný breh Nílu.

Západný breh Nílu bol považovaný za symbol smrti a východný breh Nílu symbolizoval život. Preto sa všetky hrobky a zádušné chrámy v celkom Egypte, nielen v Luxore, nachádzajú na západnej strane Nílu a všetky chrámy, považované za domovy bohov, sa nachádzajú na východnej strane.

V Údolí kráľov sa do dnešného dňa objavilo 63 hrobiek. Sú to najmä pohrebiská faraónov, niekoľkých ich synov, ale aj niektorých vysokých predstaviteľov vtedajšieho Egypta. Každá hrobka je očíslovaná so značkou „KV“ – skratka pre Kings Valley. Každý deň je otvorený len malý výber hrobiek. Vstupenka umožňuje prístup do troch hrobiek podľa vlastného výberu. Potom sa dajú dodatočne kúpiť aj ďalšie vstupenky do hrobiek Ramzesa V/VI, Setyho I a Tutanchamóna. Njdrahšia hrobka je Sety I. a cena je až 2000 EGP (podľa aktuálneho kurzu je to od 40-50€) Lístok do hrobky Ramzesa V/VI nie je taký drahý, ako do hrobky Setyho I., a táto hrobka je tiež krásna. V hrobke Tutanchamóna sa nachádza iba múmia, inak je prázdna a bez výzdoby. Je to ale jediná hrobka v Údolí kráľov s múmiou. Keď už sme pri tých múmiách. Vedeli ste prečo starí Egypťania mumifikovali telá? Tu je krátke vysvetlenie.

Povedzme si najprv niečo o tom, ako vnímali Egypťania dušu človeka. Každá osoba mala svoje ka aj  ba . Za ka  sa označovala životná sila . Za normálnych okolností sa ka po smrti stratila. Dala sa však udržať aj po smrti vďaka obetiam v hrobke človeka.

Ba bola individuálna podstata človeka zobrazená ako vták s ľudskou hlavou. Hlavným cieľom po smrti bolo zjednotiť  ka s ba a vytvoriť to, čo je známe ako akh. Tým sa mohla dosiahnuť jednota s bohmi. Mumifikácia, pohrebné obrady a umelecké diela v hrobke mali pomôcť uľahčiť tomuto duchovnému procesu. Zjednodušene povedané, telo človeka bolo počas života domovom jeho ba, a múmia bola určená ako schránka pre ba po smrti. To poskytlo zosnulému neobmedzený čas pracovať na zlúčení ba a ka v duchovných ríšach.

Vráťme sa ale späť do Luxoru. V Údolí kráľov som celkovo navštívila 4 hrobky. 3 v rámci základného vstupného (Ramzes III., Ramzes IX a Ramzes IX) a dodatočne som si kúpila aj vstup do hrobky Ramzesa V/VI. Doma som si urobila prieskum, a zistila som, že tieto 4 hrobky sú najhodnotnejšie.

 

Hrobka Ramzesa IV

Prvá hrobka, ktorú som navštívila, patrila Ramzesovi IV. Najskôr sa prechádza po šikmých pekne vyzdobených chodbách a na konci je veľká pohrebná komora so sarkofágom. Múmia tohto faraóna sa nachádza v Národnom múzeu egyptských civilizácií v Káhire. Pohrebná komora má zložito zdobený strop s astronomickými znakmi, ktoré symbolizujú faraónov prechod cez nebesia. Na stenách sú výjavy z rôznych staroegyptských pohrebných textov vrátane Knihy mŕtvych, Knihy brán a Knihy jaskýň. Tieto texty mali sprevádzať Ramsesa IV v posmrtnom živote.

 

Hrobka Ramzesa IX

Hrobka Rameses IX mierne klesá cez tri chodby. V tejto hrobke sú steny chránené sklenenými panelmi. Na konci je strmší zostup do pohrebnej komory, ale ten je pre návštevníkov zablokovaný a vyzerá, že je bez výzdoby.

 

Hrobka Ramzesa V a VI

Ramzes V nastúpil na trón v roku 1147 pnl. Jeho vláda bola krátka – iba 4 roky – a sužovali ju finančné problémy a líbyjské nájazdy. V roku 1143 pred Kristom sa nakazil prvým zdokumentovaným prípadom kiahní, čo spôsobilo rýchly koniec jeho krátkej vlády. Po jeho smrti nastúpil na trón strýko z otcovej strany Ramzes VI. Ten vládol nasledujúcich 8 rokov.

Táto hrobka je za dodatočné vstupné a má jednu z najkrajších výzdob zo všetkých hrobiek. Prvá chodba sa končí tzv. halou s vyzdobenými piliermi. Pokračuje sa do druhej klesajúcej chodby. Tá končí samotnou pohrebnou komorou, kde sa nachádza kamenná hrobka a na prvej strane sarkofág. Na strope pohrebnej komory je nádherná postava Nut a výjavy z Knihy dňa a Knihy noci.

 

Hrobka Ramzesa III

Ramzes III je všeobecne považovaný za posledného veľkého faraóna Egypta. Toto bola najčlenitejšia hrobka s rôznymi miestnosťami a koridormi. Taktiež boli jej všetky steny a stropy krásne vyzdobené. Na strope sú zobrazené a krásne zachované hviezdy z Knihy dňa a Knihy noci.

Keď sme odchádzali z Údolia kráľov, a pozerala som sa okolo seba, uvažovala som, koľko neodkrytých hrobiek sa tu ešte nachádza. Tento malý kúsok nášho sveta skrýva asi stále veľa tajomstiev, keďže napríklad hrobky Nefertiti, Ramsesa VIII alebo Kleopatry neboli nikdy nájdené.

Mala som dobrý pocit z návštevy tohto miesta. Je zaujímavé ako starí Egypťania prešli od stavania obrovských pyramíd po vykopávanie podzemných hrobiek, keďže zistili, že je lepšie hrobky ukryť pred vonkajším svetom, pretože pyramídy sa vo veľkom vykradávali.

Naša malá skupinka prešla na parkovisko, kde nás čakal vodič mikrobusu, a išli sme navštíviť ďalší chrám: zádušný chrám kráľovnej Hatšeput.