Národný park Pelister je jedným z troch macedónskych národných parkov. Medzi najznámejšie túry patrí výstup na najvyšší vrch Pelister a na pelisterské plesá, ktoré sa nazývajú aj Pelisterské oči.

Ubytovanie v Národnom parku Pelister môžete nájsť v 4 dedinách: Nizhepole, Dihovo, Trnovo, Magarevo alebo môžete ostať aj v horskom hoteli Molika.

Ja som sa rozhodla ostať v jednej vile v tradičnom štýle v dedine Dihovo, ktorá je vzdialená iba 7 kilometrov od Bitoli. Plánovala som túru na Pelisterské oči, ale netušila som ako a s kým, keďže som bola sama. Ráno o siedmej ma čakal pred ubytovaním v Bitole taxík, ktorý ma odviezol za 150 DEN do Dihova. Majiteľ vily mi povedal, že cesta nie je značená a že potrebujem sprievodcu, ktorý stojí 50 eur. Samozrejme, že sa mi to zdalo veľa. Mala som celý deň na to, aby som niečo do večera vymyslela, ale hlavne som si potrebovala oddýchnuť.

Večer po daždivom a prespanom dni som si išla do obchodu kúpiť pivo. Znova sa rozpršalo, tak som čakala v obchode a pýtala som sa predavačky na cestu. Tá mi nerozumela a v tom sa stalo niečo, čo mám na Macedónsko tak rada. Vo chvíli, keď potrebujete pomoc, niečo sa stane a z neba spadne človek, ktorý vám pomôže. Do obchodu vošiel miestny chlapec. Vedel veľmi dobre po anglicky a začal mi vysvetľovať ako sa dá dostať k Pelisterským jazerám. Potom mi navrhol, že ak chcem, môže ísť so mnou, pretože zajtra nemá nič na pláne a miluje prírodu a hory. Súhlasila som a nechápala som, ako je toto možné.

Na druhý deň ráno sme sa stretli o 7.00 pred obchodom a začali sme túru. Najskôr sme sa dostali na asfaltovú cestu, ktorá vedie do Nizhepole. Kvôli času sme stopli auto, ktoré nás zaviezlo až na začiatok značenej lesnej cesty. Toto miesto sa nachádza v osade za Nizhepolom, kde je Babin Zab.

Cesta najskôr vedie cez les, kde sme našli prvú studničku. Celkovo sme prešli okolo 4 studničiek, takže sme našťastie nemuseli zo sebou brať vodu na celý deň.

Potom sa les stratil a ocitli sme sa na nádherných lúkach. Cesta stále stúpala a stúpala. Najhorší úsek pre mňa bol tesne pod krížom, ale nemohla som zastaviť pretože všade bolo veľa ovadov, a keď som zastavila, začali ma okamžite štípať. Tak som to musela ísť a ísť – bez väčšej prestávky. Jedného na nohe som ale odignorovala a štípanec sa mi hojil asi dva mesiace.

Keď sme prešli okolo kríža nasledovala jediná rovinka na tejto trase a potom nás čakal posledný výstup. Stále sme sa držali červeno-bieleho značenia a palíc, ktoré boli zapichnuté v zemi. Už som pomaly prestávala vládať, keďže som si nemohla ani na pár sekúnd oddýchnuť kvôli ovadom. Keď tu zrazu sa pred nami objavila chata a zostávalo nám posledných 5 minút chôdze. A som tu! Môj ďalší macedónsky  sen bol splnení.

Cesta je pomerne náročná. Napriek tomu, že sa tam nenachádzajú veľmi strmé úseky, stúpa sa takmer nepretržite. Dihovo sa nachádza v nadmorskej výške 830 metrov a Veľké jazero vo výške 2218, to znamená, že prevýšenie je skoro 1400 metrov, čo je celkom náročná túra, ale ten pocit hore bol úžasný.

Chata pri veľkom jazere bola zatvorená. Ak niekto chce prespať treba zavolať majiteľovi, ktorý príde hostí ubytovať. Noc v tejto horskej chate nie je drahá, ale netreba očakávať žiadny komfort. Na druhý deň sa dá pokračovať k Malému jazeru a potom na Mount Pelister.

My sme po jedle, oddychu, rozhovore so  4 ďalšími macedónskymi turistami  a prechádzke okolo jazera začali klesať po tej istej ceste späť dole. V Nizhepole sme znova stopli auto, ktoré nás odviezlo až do Dihova.