Do dedinky Monteverde (Santa Elena) som prišla z Quepos po návšteve národného parku Manuel Antonio. Na Monteverde som sa veľmi tešila a strávila som tu celých 5 dní, počas ktorých som si nielen konečne dobre oddýchla, ale aj som navštívila tri prírodné rezervácie – Monteverde Cloud Forest, Santa Elena cloud forest a Curi Cancha. A splnila som si tu aj najväčší zvierací sen pre strednú Ameriku, videla som pumu vo voľnej prírode!

Do dedinky Menteverde turisti najčastejšie prichádzajú z Queposu, San Jose alebo z La Fortuny. Z Queposu je presun veľmi jednoduchý aj hromadnou dopravou. Najprv treba prísť autobusom do Puntarenas a odtiaľ autobusom do Monteverde. Je to lacné a pomerne rýchle riešenie. V Monteverde sa nachádza veľa ubytovaní a veľmi veľa guest housov. Ja som bývala v Hotel La Puesta del Sol. Super čisté ubytovanie s milými domácimi aj s chutnými raňajkami. Freddy je zároveň aj sprievodca zameraný na vtákov.

Po dostatočnom odpočinku som išla navštíviť prvú prírodnú rezerváciu Monteverde Cloud Forest. V Monteverde sa nenachádza ani jeden národný park, sú to súkromne vlastnené územia, o ktoré ale majitelia naozaj dbajú. K tejto rezervácii sa dá dostať aj autobusom z centra Monteverde za 1 usd. Odporúčam začať čo najskôr ráno, pretože je to najnavštevovanejšia rezervácia v okolí. Vstup do pralesa sa otvára o 7.00 a zatvára o 16.00  Monteverde tvorí územie pralesa o rozlohe 10,500 hektárov. Turistické chodníky sú veľmi dobre značené. Vstupné je 25 usd. Nachádza sa vo výške 1500 – 1800 mnm. V tejto výške v tropických oblastiach sa tvoria oblaky a preto som tomuto lesu hovorí aj cloud forest. Sú v ňom teda časté hmly. Odhaduje sa, že asi 50% biodiverzity Kostariky sa nachádza v tejto oblasti, a je to pôsobivých 2,5 % celkovej biodiverzity sveta. Kvôli hmlám a biodiverzite je považovaný za jeden z najjedinečnejších a najmagickejších pralesov na svete.

Ja som išla prvým autobusom o 6.20, to znamená, že som bola vo vnútri ako jedna z prvých. Začala som na ceste Sendero Camino. Keď som zrazu bola v lese sama, bolo to ako keby som sa ocitla vo fantasy filme. Z každej strany bolo počuť čudné vysoké tóny v pravideľných intervaloch. Nikdy predtým som to v pralesoch nepočula. V kombinácii s hustým zamachovaným pralesom, prevaľujúcou sa hmlou sa to menilo až na niečo hororové. Išla som ďalej a do týchto divných zvukov som zrazu začala počuť aj rýchle „funivé“ zvuky zo strán. To som sa začala aj mierne báť. Až kým mi pred hlavou nepreletel kolibrík. Vtedy som si spomenula na tie rýchle prelety v Peru, kedy kolibríka ani nevidíte, len cítite závan vzduchu a počujete  „funivý“ zvuk. Takže táto záhada bola vyriešená. Pískavé zvuky boli neskôr odhalené tiež. Jedná sa o endemických vtákov, ktorý žijú iba v tejto oblasti a dotvárajú celkovú atmosféru pralesa.

Predbehla som skupinku ľudí so sprievodcom a odbočila som k visiacemu mostu.

Pokračovala som smerom na vyhliadky, kde sa hustota ľudí veľmi rýchlo zvyšovala. Cestou som videla takúto peknú húseničku a prešla som jedným zaujímavým úsekom tesne pred vyhliadkami. Tu vidno, ako si príroda postupne k sebe berie všetko umelo vytvorené.

Po vyhliadke som išla prejsť dlhší okruh Sendero Roble. Hneď po pár metroch som vedela, že táto trasa bude zážitok. Chodníček sa zúžil a les bol ešte hustejší, zvuky intenzívnejšie. Toto bola najkrajšia časť lesa. Rozprávka.

Na ceste som videla takúto zaujímavú reťaz húseníc. Bolo to len jedno z mála zvierat, čo som v Monteverde videla. Zvieratá síce počujete, ale cez hustý porast ich nevidíte. Úžasné na tomto pralese je les samotný.

Na konci tohto chodníčka som sa ešte pripojila na posledný okruh k vodopádu. Nachádza sa na ňom aj veľký strom a nejaké lavičky, kde som si na záver dňa dlhšie odpočinula. Bola som tam úplne sama. Slnko už bolo nižšie, les bol tmavší, okolo mňa lietali kolibríky a tenké kvílenie bolo počuť z každej strany. Magické!

Do odchodu autobusu mi ostávalo ešte niekoľko minút, tak som sa išla pozrieť ešte do kavierne, hneď vedľa stupu. Nachádzajú sa tam kŕmidlá pre kolibríkov. Takže som videla ďalšie dva nové druhy.

Bola som už v rôznych džungliach v Ázii alebo v Amazonke, ale lesy v okolí Monteverde boli naozaj tie najčarovnejšie a asi ich aj niečo ťažko prekoná.