Ďalšia rezervácia, ktorú som chcela navštíviť po Monteverde cloud forest bola rezervácia Santa Elena cloud forest. Santa Elena je menej navštevovaný park ako Monteverde, no napriek tomu tam bolo v poobedných hodinách dosť ľudí. Tento prales taktiež patrí medzi moje najobľúbenejšie lesy, ktoré som navštívila.

Základné informácie o hmlovom lese Santa Elena

Táto rezervácia je od dedinky Santa Elena vzdialená 7 km a vstupné pre dospelých je 16usd. Rezervácia je veľmi dobre značená, na každej križovatke ciest je mapa, ktorá ukazuje presnú pozíciu. Je otvorená od 7.00 do 16.00 a dá sa k nej dostať autobusom. Časy odchodov sú každý deň o 6:30, 8:30, 10:30 a 12:30 a späť o 9.00, 11.00, 13.00 a 16.00, a jedna cesta stojí 3 usd. Je lepšie si lístok zarezervovať vopred, napr. v ubytovaní.

Aj Santa Elena je podobne ako Monteverde cloud forest, teda hmlový les. Hmlový les to vysoko položený les, ktorý sa vyznačuje pretrvávajúcou oblačnosťou v podobe hmly. Tieto mraky poskytujú lesu neustály prísun vlahy, vďaka čomu je les neuveriteľne hustý a rozmanitý.  Prechádzka cez rezerváciu Santa Elena Cloud Forest odhalí sviežu záhradu machov, papradí, kvetov, ktoré husto rastú na každom strome. Okolo chodníkov visia vzdušné korene. Zreteľné pípavé zvuky vtákov a iných živočíchov sa ozývajú celým lesom, napriek tomu je ich veľmi ťažké spozorovať kvôli obrovskej hustote vegetácie.

Kvôli vlhkým a hmlovým podmienkam v lese Santa Elena žije viac ako 400 druhov vtákov, 121 druhov cicavcov, 140 druhov plazov a obojživelníkov, 800 rôznych druhov stromov a 3000 cievnatých rastlín (papradí a semenných rastlín)! Tento les má aj obrovské množstvo druhov epifytov, čo je označenie organizmu, ktorý žije prichytený na povrchu inej živej rastliny, ale neparazituje na nej.

Ako NEvidieť pumu so sprievodcom (:

Jedným z cicavcov, ktoré som strašne v Kostarike chcela vidieť bola puma. Jediná šanca, ako ju vidieť v tomto parku bolo ísť skoro ráno tak, aby som bola na veľkom okruhu Cano Negro prvá. Bolo potrebné ísť aj veľmi potichu, aby som ju v prípade nevyrušila. Šanca bola ale aj tak malá, keďže viditeľnosť v lese je veľmi nízka.

Ale chcela som to skúsiť. Keďže predstava kráčania potichu hlboko v lese úplne sama s množstvom zvierať navôkol nebola najlepšia, spýtala som sa domáceho z penziónu, či by nešiel so mnou. Samozrejme by som mu zaplatila. Ešte som sa smiala, že vlastne by mal zaplatiť on mne, nie ja jemu, keďže pri mojom šťastí tú pumu naozaj uvidím. Tak sme sa na tom aspoň dobre zasmiali. Dohodli sme sa teda na cene a na druhý deň sme veľmi skoro ráno na motorke vyrazili. Od Freddyho som chcela iba to, aby išiel so mnou čo najtichšie, ako sa dá.

Odbočili sme hneď na veľký okruh. Dôkazom toho, že sme boli prví, boli pavučiny na chodníku. Les vyzeral rovnako krásne, ako v Monteverde cloud forest.

Ja som sa snažila ísť úplne potichu, ale Freddy žiaľ celkom nahlas dupal, tak som už hneď na začiatku vedela, že odplaší všetky potenciálne pumy (: A že sa jeho spoločnosť úplne minula účely. Freddy je ale skvelý sprievodca na vtáctvo. V tomto smere je špecialista a turisti jeho schopnosti využívajú. Hneď ako započul quetzala (najkrajšieho vtáka v centrálnej Amerike, ak nie na svete), snažil sa ho rovnakými zvukmi privolať. Stáli sme pomerne dlho na jednom mieste, nie ďaleko pred koncom dlhého okruhu, ale tohto vtáčika sme nevideli.

Zrazu začujem zvuky a na chodníku sa zjavila vysoká blodínka z Holandska. Pristavila sa pri nás. Freddy bol zrazu ešte aktívnejší. Holanďanka pri nás stála nejakú dobu, ale keď sa nič zásadné nedialo, tak sa odpojila. Keď si to Freddy všimol, pohol sa aj on. Ale išiel trochu rýchlejšie, ako by som očakávala. Za chvíľu sa mi stratil z dohľadu. (: A kde som ho našla? Samozrejme vpredu pri Holanďanke ((: Tej to bolo tiež vtipné, tak sme sa na celej situácii z chuti zasmiali.

Freddy sa po skončení veľkého okruhu odpojil domov, tak ako sme boli dohodnutí. Ja som ale vďaka nemu mala aspoň novú parťáčku. Spolu sme sa potom prešli najskôr po okruhu Encantado.

Potom sme ešte prešli okruhom Youth Challange, kde sa nachádzali vyhliadky na cloud forest. Veľmi pekné miesto. Na prekvapenie boli tieto dva menšie okruhy celkom zaplnené ľuďmi, takže naozaj ich odporúčam prejsť čo najskôr ráno.

Po prejdení tretieho okruhu sme išli počkať  na autobus na parkovisko pred recepciou. Ja som síce nemala predkúpený lístok, ale autobusár bol milý a odviezol nás všetkých napriek kapacite. V dedinke sme išli ešte so Semi na skvelé domáce cansado do miestnej domácej reštaurácie pri štadióne, ktorá určite stojí za návštevu.

Na druhý deň som mala poslednú šancu vidieť pumu v Kostarike, tak som sa v noci ešte rozhodovala, ako tento deň čo najlepšie využiť.