Najväčšia divočina v Kostarike bola pre mňa dedinka Tortuguero a jej okolie. Je to malá dedina, do ktorej sa nedá dostať po ceste, ale iba letecky alebo loďou. Z jednej strany je Atlantický oceán plný žralokov a nebezpečných vodných prúdov, z druhej strany sú kanály plné kajmanov a krokodílov, a v džungliach okolo pobehujú jaguáre.

Dedina je známa tým, že cez sezónu na plážach kladú vajcia jedny z najväčších korytnačiek na svete. Nebola som tam v korytnačom období. Mojím cieľom bolo v Tortuguero konečne vidieť krokodílov. V Amazonke v Peru som videla kajmanov, tak tu som mala mať krokodíliu premiéru.

Najznámejšie aktivity v Tortuguero, pri ktorých sa dajú pozorovať zvieratá, sú výlet loďou po národnom parku, prechádzka v národnom parku a sopka v Národnom parku Volcan Tortuguero.

Výlet loďou cez kanály v národnom parku Tortuguero

Počas cesty do Tortuguera z turistického mestečka La Fortuna, ktorá spočívala v presune minivanom a následnej plavbe loďou pršalo. V daždi som sa ubytovala do strategického ubytovania El Icaco Tortuguero priamo na pláži a kúsok od vstupu do národného parku. Tropický lejak ale pokračoval aj celé poobedie a celá oblasť bola odstavená od internetu, čo komplikovalo zakúpenie online lístkov na vstup do národného parku, ktorý sa v Kostarike dá zakúpiť len elektronicky. Našťastie na druhý deň ráno prestalo pršať, všetko sa vyriešilo a mohla som ísť na plánovaný výlet loďkou po kanáloch.

Ráno to na vode vyzeralo magicky. Po daždi bol nad hladinou jemný opar. Do národného parku sa chodí na bezmotorových člnoch, tak je tu úplné ticho. Najskôr som videla na strome veľmi veľkého leguána.

Potom sme plávali loďkou po malých kanáloch medzi stromami, ale žiadny krokodíl sa neukázal. Na križovatke kanálov sa konečne ukázala veľká samica kajmana a kúsok od nej boli v tráve na vode ukryté mláďatá.

Potom som mala šťastie na špeciálnu vtipnú jaštericu bazilišek s miestnou prezývkou Jesus Christ, ktorá dokáže behať po vode. Bola veľmi dobre zakamuflovaná. Kúsok od nej bol ukrytý aj menší kajman a na jednom strome bolo stádo vrešťanov. Konečne som ich videla zblízka.

Po asi 2 a pol hodinách sme sa vracali do prístavu a tam som mala konečne šťastie na krokodíla. Ale asi len na 3 sekundy, keď sa vynoril z vody.

A podarilo sa mi konečne odfotiť aj zelenú aru. Videla som už poletovať celkom veľa červených aj zelených papagájov, ale tento konečne pekne nehybne zapózoval na strome.

V prístave som vystúpila z loďky a skonštatovala, že som bola s výletom spokojná. Boli to veľmi pokojné hodiny, strávené v tichu a prírode, a podarilo sa mi zbadať aj dosť veľa zvierat vrátane vysnívaného krokodíla.

Prechádzka po národnom parku Tortuguero

Poobede som išla do národného parku na súši. Platí tu ten istú vstup, to znamená, že keď som si ráno zaplatila za vstup do národného parku počas výletu loďkou, ten istý lístok platil aj na túto časť národného parku.

V tejto časti parku to je celkom vyľudnené, tak som sa snažila pridať vždy k nejakým ľuďom, keďže som sa bála jaguárov. Sú to najsvalnatejšie mačkovité šelmy a na rozdiel od pumy, stretnutie s nimi už nemusí skončiť dobre. Na začiatku parku bola aj veľká ceduľa, čo robiť v prípade stretu. Celý park bol z bezpečnostných dôvodov vedený pozdĺž mora s únikovými východmi na pláž, pretože jediné bezpečné miesto, kde sa pred nimi vie človek schovať je oceán. Nie žeby jaguáre nevedeli plávať. Vedia, ale v prúdoch oceánu sa pohybujú oveľa horšie ako na súši alebo v pokojnej vode, takže máte väčšiu šancu na únik.

V tejto časti národného parku som videla nejakých papagájov, tukanov, veľké pralesné morčatá, leňochoda a džungloidné moriaky.

Na konci cesty som vyšla na pláž, ktorá vyzerala veľmi temne, pretože na nej sedeli kŕdle čiernych supov.

Potom som sa vrátila späť do môjho hotela a večer som už len oddychovala. Na druhý deň ma čakal výlet na sopku Tortuguero.