Moja prvá zastávka počas môjho 5 týždňového putovania po Kostarike a Paname bol malý národný park Manuel Antonio pri mestečku Quepos v Kostarike. Priletela som do Panama city a na druhý deň skoro ráno som išla z hlavnej autobusovej stanice priamym autobusom spoločnosti Ticabus, ktorý spája hlavné mestá centrálnej Ameriky. Dá sa vystúpiť aj na určitých zastávkach vrátane Queposu. Podrobnejšie ohľadne prechodu cez hranice medzi Panamou a Kostarikou som napísala tu.

V Quepose som bývala v quest house Casa Quepos s milými domácimi, čo mi pomohlo trochu sa aklimatizovať na centrálnu Ameriku. Na druhý deň ráno som išla navštíviť svoj prvý národný park v Kostarike. Kostarika je takým malým rajom na zemi. Majú 28 národných parkov a chránených vyše 30% územia. Jeden z najnavštevovanejších parkov v krajine je práve Manuel Antonio. Je to síce malý park, ale čo sa týka množstva a rozmanitosti zvierat, je jeden z najlepších na návštevu. A mňa teda nesklamal. To, že uvidím toľkoto zvierat, som naozaj nečakala.

Základné informácie o parku Manuel Antonio

Park je otvorený každý deň vrátane sviatkov okrem utorkov od 7.00 do 16.00. Lístok sa dá kúpiť iba online na tejto adrese. Je to štátna stránka, kde sa treba zaregistrovať a z tohto účtu si môžete kupovať vstupné do takmer všetkých národných parkov. Vyberáte si aj časový slot. Keďže je tento národný park veľmi populárny, odporúčam prísť čo najskôr, aby ste sa vyhli davom ľudí. V rámci parku sa nachádza aj pekná pláž. Do parku je zakázané nosiť akékoľvek jedlo.

Z mestečka Quepos sa dostanete miestnych autobusom, ktorý v pravidelných intervaloch odchádza z autobusovej stanice. Cesta trvá okolo 20 minút. Treba vystúpiť na konečnej zastávke, odkiaľ je to približne 5 minút pešo. Ak idete do parku autom, dávajte si pozor na podvodníkov, ktorí vás zastavia a budú si pýtať peniaze. Musíte pokračovať ešte ďalej na oficiálne parkovisko.

Do parku sa dá ísť aj v rámci rôznych tours alebo si môžete prenajať sprievodcu pri vstupe. Túto možnosť ale moc neodporúčam. Park si môžete prehliadnuť svojim tempom a ak niekto pred vami vidí nejaké zaujímavé zviera, určite vám ho ukáže. Takto som to robila aj ja. Keď som niečo spozorovala a išli turisti,  tak som im s radosťou zvieratko ukázala. Takže sprievodca naozaj nebol potrebný.

V parku je horko a vlhko, takže odporúčam krátke nohavice a tričko. Zoberte si dostatok vody. V strede parku sa nachádza aj reštaurácia s občerstvením.

Chodníčky, okruhy a zvieratká

Na bráne som ukázala lístok, prezreli mi batoh a vykročila som do parku. Môj plán bol prejsť všetky cestičky, okrem vodopádu, ktorý bol vyschnutý. Na začiatku som zvolila cestu, ktorá je paralelná so sloth trail a hneď sa mi splnil prvý zvierací sen. Na strome bol krásny tukan, ktorý jedol plody. O kúsok ďalej bola aj veľká korytnačka a modro-červený krab.

Napojila na cestu smerom na vyhliadku Mirrador. Kráčala som sama a zrazu z diaľky sa začal ozývať vreskot. Zľakla som sa, ale potom som si uvedomila, že to sú opice vrešťany. Nezbadala som ich, ale zato som videla ďalšie hravé opice priamo nad hlavou. Hore na vyhliadke som si trochu oddýchla a išla som dole.

Na križovatke cestičiek som odbočila doľava a išla som smerom k druhej vyhliadke Mirador Puerto Escondido. Na rázcestníku bola tabuľka, že cesta je po 300 metroch zavretá. Uvidela som ešte jedného pekného kraba a vrátila sa späť na pláž Gemelas. Tam som si znova oddýchla.

Ďalší plán bol prejsť okolo reštaurácie a ísť na hlavné pláže. A práve cestou k reštaurácii som mala najväčší zvierací „zásah“. V jednom momente som zbadala na jednom konári leňochoda, na vedľajšom strome sa hrali opice druhu saimiri vevericovité (squirrel monkeys) a na zemi sa kŕmil mravenčiar. Zhromaždili sa tu nejakí turisti a mravenčiar, ktorý bol už dosť ďaleko sa vzdialil. Ľudia odišli a ja som tam ešte ostala, že či sa náhodou nevráti. A vrátil sa. Prišiel ku mne celkom blízko, potom vyliezol na strom, kde ho bolo pekne vidieť. Leňochod pozeral smutným pohľadom dole a opice sa stále hrali a skákali na konároch.

Potom som prešla okolo reštaurácie a išla na populárne pláže. Bola som prekvapená koľko ľudí tam bolo. Prišlo mi to tak, že väčšina ľudí prejde iba rýchlo nejaký okruh a ostane sa kúpať. Pláže ale vyzerajú veľmi pekne a pobyt ľuďom spríjemňujú aj kapucínske opice (white face monkeys). Hrali sa a pospávali na strome. Vyzeralo to tak,  že im ľudia vôbec nevadili.

Z pláže som sa napojila na pekný okruh Punta Catedral. Ide sa hore dole, po ceste sú vyhliadky, nasledovala som jednu US skupinu, a tí na zábradlí uvideli obrovského leguána. V lese sme ešte videli na strome vrešťanov a jedného leňochoda.

Vrátila som sa cez pláže k reštaurácii a smerovala k východu. Aby toho nebolo po celom dni málo, tak ešte na záver som uvidela plaza pri potoku, aguti, čo je taký väčší potkan, potom a opice, a pred východ ma ešte prišla pozdraviť srnka. Toto bol presne moment, kedy som si uvedomila, že Kostariku budem naozaj milovať.

Takže toto bol môj „úlovok“ za jeden deň v Manuel Antonio. Pre mňa to bolo úplne neuveriteľné, keďže zatiaľ najživší dažďový les bol pre mňa na Sumatre. A to som si myslela, že je neprekonateľný. Ale tu som si uvedomila, že lesy v Kostarike sú naozaj zaujímavé, plné zvierat a ešte sa mám na čo tešiť.