TRPEZLIVOSŤ PUMY PRINÁŠA!!

Môj posledný deň v Monteverde som nakoniec strávila v rezervácii Curi Cancha. Išla som na najskorší autobus z centra Monteverde, aby som bola o siedmej ráno na mieste. Vstupné je $20. Pri vstupe dostanete mapu, ale celý areál je tiež veľmi dobre značený.

Po príchode na parkovisku som sa pýtala pána, čo organizoval autá, či môžem vidieť pumu v rezervácii. Bol to môj obrovský sen. Reakcia bola rovnaká ako všetci predtým. Smiech. Pán povedal, že to by som musela mať extrémne šťastie. Túto vetu som od domácich počúvala už 5 dní.

Ale pán mi na mape ukázal jedno miesto, dole pri rieke, kde bola pár krát puma videná, ale až v podvečerných hodinách okolo 18.00. Rezervácia sa zatvárala o 15.00. Podľa neho to bolo teda takmer nemožné. Tak som sa mu poďakovala za informácie a išla som… hľadať pumy (:

Táto oblasť je v nižšej nadmorskej výške ako cloud forest a má viac otvorených priestranstiev, takže sa dá vidieť viac zvierat. Okrem toho sa tu nachádzajú aj lesné cestičky, odľahlý chodník, ale aj lúky a jazierka. Tento park je veľmi rozmanitý a je naozaj krásny, a plný života.

Najskôr som prešla všetky kratšie trasy. Na niektorých miestach sa mali vyskytovať pásavci. Toto zviera, ktoré vyzerá ako z praveku, som chcela tiež strašne vidieť. To sa mi aj podarilo pri malom jazierku. Hľadal tam chrobáky v zemi. Najskôr si ma vôbec nevšímal a keď ma po chvíli zaregistroval, tak dal „nohy na pancier“ a šprintoval preč. To som fakt nečakala, že je to také rýchle zviera.

Po tomto stretnutí som už bola celkom spokojná, že keď nie puma, tak aspoň pásavca som videla. Toto bola totiž posledná pumia šanca v Kostarike. Neskôr som stretla 2 Holanďanov a s tými som išla bez slova a dupotu (nie ako s mojím sprievodcom v Santa Elena), úplne potichu, cez najdlhší okruh. Trvalo nám to asi hodinu a pol, ale šťastie sme nemali. Keď sme sa na konci lúčili, tak k nám prišiel ešte nosál. Sú to také milé multitalentované zvieratká.

Potom som sa pobrala do poslednej časti rezervácie, prešla som okolo obrovského stromu – fikusu. Fikus je v podstate parazit. Vytvára vzdušné korene, ktoré sa ťahajú k zemi a obopínajú hostiteľský strom, ktorá doslova vyžierajú. Po dlhých rokoch, strom úplne vyhynie a ostane len kmeň fikusu.

Po krátkej chôdzi od fikusu som vyšla na miesto, čo sa podobalo na raj. Slnko svietilo, na lúke boli kríky s fialovými kvetmi plné motýľov a kolibríkov.

Tam som sa chvíľu bavila s párikom zo Švajčiarska. Tým som povedala, že ja idem ešte na istotu dole k rieke pozrieť pumy, ktoré tam behajú 🙂 S úsmevom na tvári mi zaželali veľa šťastia a že mi to fakt prajú. Prišla som k rieke na miesto, ktoré mi na mape ukázal pracovník ráno na parkovisku. Asi o hodinu sa rezervácia zatvárala. Prešla som na konečnú platformu a tam som čakala nejakých 40 minút.

Stále som pozerala na jedno miesto, na brehy potoka. Bola som tam úplne sama. V tom sa tam zjavilo jedno dievča, niečo sa ma pýtalo, odpovedala som jej. Zrazu bolo počuť, že vtáci nad potokom spanikárili. Pozriem na to isté miesto, a tam niečo veľmi veľké hnedé s malou hlavou a bielym krkom zlieza mačacím štýlom zo stromu. Puma!!! Neverila som vlastným očiam. Zliezla dole zo stromu a v tichosti sa stratila v húštine. Bola vidieť na strome úplne vzadu, ktorý sa rozkonáruje na dve zhruba rovnaké časti. Keď som ju zazrela bola už v spodnej časti stromu.

Chvíľu som tam ešte čakala. Ale už sa neobjavila. Tak som sa rozhodla ísť späť a stihnúť autobus, a na vstupe som sa na to pýtala pracovníka rezervácie, aby som si to overila. Po opísaní situácie mi len s úsmevom na tvári oznámil: „Congratulation, you got a puma!“. Prišla som na zastávku, začalo pršať. Ako som tam tak stála, tak mi to začalo dochádzať. 5 dní som v Monteverde, 5 dní sa snažím. Mala som posledný deň a úplne posledné miesto na záver, kde sa to mohlo stať. A ono sa to fakt stalo. Tak mi až slzička vybehla 🙂 Ako som sa neskôr ešte v ten deň dozvedela, okrem mňa ju v ten deň videla ešte jedna skupinka so sprievodcom na chodníku. Sprievodca to tiež hlásil na vstupe a bola z toho celkom aféra, keďže až tak často po tom území rezervácie medzi ľuďmi pumy nebehajú 🙂

–Fotku nemám, keďže to bolo všetko strašne rýchle. Takto som ju aspoň mohla pár sekúnd vidieť, inak by som ju ani nevidela, ani nemala fotku. Odfotené mám len miesto, kde sa to stalo.–