Do Dambully som sa dostala z mestečka Anurádhapuraja express autobusom. Sú to minibusy na trase do Kandy so zastávkou v Dambulle. Mala som perfektné ubytovanie uprostred políčok, New Peacock Resort. Ubytovanie bolo kúsok od hlavnej ulice, ale v úplne tichom prostredí. Počula som tu len zvuky pávov a po daždi aj žiab. Na privítanie po príchode som dokonca uvidela chameleóna na múriku pri dome.

V Dambulle som si spravila základňu na niekoľko dní a každý deň som odtiaľto vyrážala pozrieť zaujímavosti v okolí. Jednou z nich mala byť skala Sigiriya.

Po prečítaní nejakých negatívnych recenzií o skale Sigiriya som mala zmiešané pocity. Ľudia písali hororové príbehy o tom, ako uviazli v zápche počas stúpania na skalu. Na nebezpečnej konštrukcii sa nevedeli pohnúť ani hore ani dole, a hrozilo riziko útoku nebezpečných včiel, ktoré sa v oblasti nachádzajú. Toto by u mňa znamenalo pravdepodobne prepuknutie panického záchvatu. Druhou vecou bolo pomerne vysoké vstupné. Veľa ľudí teda uprednostní iba návštevu druhej skaly Pidurangala.

Ja som sa rozhodla ísť na Sigiriyu, ale tak, aby som eliminovala možnosť uviaznutia na schodoch vedúcich na skalu. Po návšteve Sigiriye som si ešte chcela pozrieť aj druhú skalu Pidurangala.

Išla som teda skoro ráno mimo víkendu. Z hlavnej stanice v Dambulle odchádzajú autobusy priamo do dediny Sigiriya od skorého rána. Autobus chodí zhruba každých 30 minút a prvé autobusy vyrážajú už okolo 6 hodiny. Sigiriya sa teraz otvára už o 5.00 na východ slnka, takže som nemohla ísť tak, aby som bola jedna z prvých na bráne, ako som pôvodne plánovala.

Autobus ma vysadil na kraji areálu, prešla som k hlavnému vchodu, kde som si kúpila lístok za 30$. Chcela som sa dostať úplne hore za čo najkratší čas, kým nezačnú do areálu prichádzať veľké autobusy s turistami.

Sigiriya je jednou z najznámejších historických pamiatok Srí Lanky. Je zapísaná do svetového dedičstva UNESCO. Ľudia nazývajú tento starobylý palácový a pevnostný komplex aj ôsmym divom sveta, pretože má významnú archeológiu.

Rýchlo som teda prešla cez záhrady a začala som stúpať schodmi hore pod skalou. V tejto časti to boli ešte murované schody pomedzi obrovských krásnych hladkých balvanov.

Skalnatá planina Sigiriya, vytvorená z magmy z vyhasnutej sopky, je o 200 metrov vyššia ako okolitý les. Sigiriya sa datuje do obdobia vlády kráľa Kasyapa (477-495 n. l.), ktorý si toto miesto vybral za svoje nové hlavné mesto. Kráľ vyzdobil steny freskami, ktoré si môžete pozrieť pri zostupe po vylezení na točité schody, ktoré sú pekne vidieť priamo na začiatku stúpania.

Kráľ priamo na vrchole skalného stĺpa postavil impozantný palác, prístupný len cez ústa obrovského vyrezávaného leva. Slovo Sigiriya je v podstate odvodené od slova Sihagri, čo znamená Levia skala.

Posledné schody pred platformou s levími labami už zo mňa lialo, keďže bolo strašne dusno. Práve na tejto platforme sa nachádzajú výstražné cedule na nebezpečné včely, ktoré tu žijú.

Spravila som pár fotiek a keďže na stene nebolo veľa ľudí, vydala som sa na cestu smrti. Mám totiž panický strach z takýchto konštrukcií. Zvolila som stratégiu, že budem pozerať len pod nohy a nikde inde. Kým som bola na konštrukcii, nepozerala som ani na výhľady, ani na ľudí dole a hlavne nie na spoje, ktorými bola konštrukcia prichytená o skalu. Keďže na schodoch hore nikto v mojom smere nešiel, na vrch som sa dostala našťastie len za pár minút.

Hore to bolo veľmi pekné. Bola som rada, že som sem prišla.  Záhrady, jazierka, schodiská a k tomu krásne výhľady. Hneď na konci schodov ma zaujal pekný výhľad na skalu Pidurangala, na ktorú som chcela vyjsť hneď po návšteve Sigiriye.

Prešla som až na koniec a po druhej strane som sa vracala späť. Z jednej strany boli pekne vidieť aj vodné záhrady, ktorými sa k skale pristupuje.

Bol čas zostúpiť dole po konštrukcii. Zvolila som tú istú stratégiu, prejsť schody čo najrýchlejšie. Veľa ľudí išlo teraz hore oproti mne. Na platforme s levími labami sa cesta rozdeľovala. Cesta dole vedie pozdĺž skaly na lešení až k špirále s maľbami. Maľby sa fotiť nedajú.

Zišla som dole a išla som ešte pozrieť kobriu jaskyňu, ktorá dostala svoj názov podľa skaly, ktorá sa podobá na kobru. Cestou som zase prechádzala nádherným chodníkom uprostred veľkých balvanov.

Prechádzala som smerom k hlavnému vchodu a konečne som si pozrela detailnejšie aj záhrady s vodným systémom.

S návštevy Sigiriye som mala veľmi dobrý pocit a bola som rada, že som sem išla. Teraz bol ale čas prejsť k druhej skale Pidurangala a vyjsť aj na ňu.