Dvojdňová návšteva chrámov v starom meste Anuradhapura
1. deň v starom meste Anuradhapura
Z Colomba do Anuradhapura som išla vlakom. Ráno za tmy som prišla z hotela na stanicu a kúpila som si lístok do druhej triedy bez rezervácie sedadla. Vlak trochu meškal, a keď prišiel, nástup mi trochu pripomínal Indiu. Ľudia sa začali tlačiť do vlaku, kde boli ešte cestujúci, ktorí chceli vystúpiť. Takže vo dverách vznikla tlačenica, kde sa predierali cez seba dve skupiny ľudí. Cesta prebehla bez problémov a pomerne rýchlo. Dokonca pristúpil pán s reproduktorom, ktorí počas cesty hral a spieval. Takéto veru na Slovensku nemáme.
V Anuradhapure som pešo prešla do ubytovania a požičala si bicykel. Bicykel je najlepšia forma, ako si viete staré mesto prezrieť. Väčšina ubytovaní ponúka bicykle za 1000 LKR na deň. Hneď som si išla pozrieť prvé tri veci, ktoré nie sú súčasťou veľkého tiketu a za návštevu sa platí dodatočné menšie vstupné.
Anuradhapura je starobylé mesto na Srí Lanke zo 4. storočia. Je to prvé hlavné mesto Sri Lanky a bolo to aj centrom politického a náboženského života. Nachádza sa tu veľa budhistických kláštorov a rôzne staroveké budovy, vďaka čomu je to významná srílanská archeologická lokalita a od roku 982 je mesto zapísané v zozname UNESCO.
Najskôr som išla k chrámu Isurumuniya. Bicykel som nechala v tieni pri jazere. Pri brehu bola výstražná tabuľka s nápisom „Pozor krokodíly“. Začínalo sa mi tu na Srí Lanke páčiť. (:
Do chrámu je vstup 500 LKR. Do všetkých budhistických chrámov sa treba vyzuť a prikryť si plecia šatkou. Pozrela som si chrám, rytiny, išla som sa pozrieť do menšieho múzea, kde sa nachádza aj kameň s najznámejšou rytinou The Lovers. Pozrela som sa aj hore na skalu.
Potom som sa bicyklom išla pozrieť na posvätný strom Jaya Sri Maha Bodhi. Je to strom druhu Ficus religiosa a predpokladá sa, že ide o strom vyrastený z odrezku južnej vetvy z posvätného stromu Sri Maha Bodhi, ktorý bol zničený za čias cisára Ashoku Veľkého v Indii, pod ktorým Buddha dosiahol osvietenie. Budhistická mníška Sangamitta Maha Theri, dcéra indického cisára Ashoka, v roku 236 pnl priniesla odrezok stromu na Srí Lanku. Tento strom má teda 2300 rokov a je to najstarší žijúci, človekom vysadený, strom na svete so známym dátumom výsadby.
Chrám okolo stromu bol zavretý. Musela som počkať do 14.00 na otvorenie. Mala som aspoň čas na sledovanie budhistov pri modlení. Všetci boli oblečení v bielom. Potom sa otvorili brány, a ľudia začali s kvietkami vstupovať dnu a pokladať ich pred strom. Veľmi dobre sa to sledovalo.
Odtiaľto som chcela ísť k bielej stúpe Ruwanweli Maha Seya. Je veľmi populárna a chodia sem celé autobusy ľudí zo Srí Lanky. Dá sa sem prejsť pešo od stromu, ja som ale išla na bicykli. Prechádzala som okolo veľmi pekných jazierok s leknami.
Hovorí sa, že táto posvätná stúpa obsahuje najväčšiu zbierku Budhových relikvií na svete. Samotné miesto navštívil Budha počas svojej tretej návštevy Srí Lanky, kde si oddýchol.
Stúpu som si pozrela, a keď som sa vrátila k bicyklu pred vstupom bolo celé stádo tzv. black face opíc, opíc s čiernymi tvárami. Tieto opice sú dosť veľké, tak mám pre nimi aj trochu rešpekt.
Odtiaľto som sa rovno vrátila som sa na ubytovanie a na druhý deň ma čakal vstup do hlavného areálu.
2. deň v starom meste Anuradhapura
Zobrala som si bicykel a prešla som k hlavnému vstupu pri múzeu, kde som si kúpila lístok za $25. Tu ma trochu ponaháňali psi. Tí totižto v Anuradhapure nemajú radi cyklistov a niekedy po človeku na bicykli vyštartujú, ale nikdy neublížia podľa hesla, pes ktorý šteká nehryzie.
Najskôr som išla k stúpe Jethawanaramaya. Táto stúpa dosahuje výšku až 122 metrov a kedysi to bola najvyššia stúpa na svete a tretia najvyššia stavba na svete. Zároveň to bola druhá najvyššia nepyramídová budova po majáku Pharos v Alexandrii. Na jej výstavbu sa použilo približne 93,3 milióna tehál a odhaduje sa, že v areáli žilo okolo 10 000 budhistických mníchov.
Odtiaľto som prešla dlhou ulicou až k dvom jazierkam Twin Ponds alebo Kuttam Pokuna. Sú dobrým príkladom diel v oblasti hydrologického inžinierstva, architektúry a umenia starých Sinhálcov.
Odtiaľto som prešla k ďalšiemu ikonickému miestu, soche Samadhi Buddha. Socha pochádza zo 4-6. storočia a je považovaná za jednu z najkrajších sôch Buddhu na Srí Lanke. Toto miesto bolo naozaj veľmi pekné, bola som tam len ja a modliaci sa mních.
Od sochy som prešla krátky úsek k stúpe Abhayagiri Vihāra. Táto stúpa na mňa spravila najväčší dojem. Bicykel som nechala pri robotníkoch pri bočnom východe. Ako som ho išla zaparkovať, vyskočil na mňa z trávy had. Na hadov si celkovo treba dávať na Sri Lanke pozor, pretože je to krajina s najväčším počtom úmrtí na uhryznutie hadom na svete.
Vyzula som sa a vošla som do areálu stúpy. Na jednej strane stúpy bolo lešenie, tak som začala túto stúpu obchádzať. Ocitla som sa úplne sama pri tejto obrovskej stavbe, ktorá bola zo zadnej časti zarastená. Išla tu z toho úplne zvláštna atmosféra. Užila som si tento moment a po chvíli začali z opačnej strany chodiť budhisti v bielom.
Pokračovala som ďalej k chrámu s veľmi zachovalým mesačným kameňom Moonstone. Tento názov je odvodený od jeho tvaru a dizajnu.
Hneď oproti sa nachádza aj tzv. Guard stone, čiže kameň ochrancu. Išla som teda pozrieť aj ten.
Vrátila som sa späť a išla som ku krásnej starobylej nádrži Elephant pond alebo Slonie jazierko.
Voda do tohto rybníka bola dodávaná z nádrže Periyamkulama cez sieť podzemných potrubí. Ešte stále môžete vidieť časť vodovodných potrubí vyrobených z kamenných blokov. Predtým, ako je voda privádzaná do jazierka, filtruje cez externé filtračné jamy.
Celé jazierko som na bicykli obišla. Pri prechode k ďalšej pamiatke som išla v lese, bola som tam úplne sama, spoločnosť mi robili iba pávy.
Prišla som zo zadnej strany k stúpe Lankaramaya, tu som sa dlho nezdržala. O tejto stúpe ani nie sú žiadne informácie.
Posledná zastávka po putovaní starobylým mestom Anuradhapure bola stúpa Thuparama Vihara. Je to najstarší zdokumentovaný budhistický chrám na Srí Lanke a táto stavba sa datuje do doby zavedenia budhizmu na ostrov.
Po veľmi peknej prehliadke starého mesta v Anuradapura som sa vrátila späť do ubytovania, vrátila som bicykel, zobrala si veci a prešla som na stanicu v meste, kde ma ľudia navigovali na Express bus do Dambully.
Sú to malé klimatizované minivany, ktoré prechádzajú cez Dambullu na ceste do Kandy. Sú dva krát drahšie ako klasické veľké autobusy, ale sú bezpečnejšie a pohodlnejšie. Odchádzajú z menšej stanice, ktorá sa nachádza asi 30 metrov od hlavnej stanice v Anurádhapura.