Z Elly som sa dostala s jedným prestupom v meste Wellawaya až priamo do ubytovania pri národnom parku Udawalawe. Rozhodla som sa ostať v penzióne Peacock Villa Resort. Bolo to veľmi lacné ubytovanie, ale rátalo sa s tým, že do národného parku pôjdem s majiteľom, ktorý tiež organizuje safari. Majiteľka bola trochu otravná, keďže sa stále vyzvedala iba veci súvisiace s peniazmi. Ubytovanie ale bolo super v tom, že bolo hneď oproti národnému parku a niekedy v poobedných hodinách prichádzali k penziónu aj slony. Takže to bol ako keby taký predĺžený pobyt v národnom parku. A ja som mala teraz šťastie. Sedela som na terase a majiteľ mi prišiel z ulice oznámiť, že asi 200 metrov od ubytovanie je slon. Išla som sa teda pozrieť.

Sloník bol pri ceste a jedol. Bol to veľmi pekný pohľad, pretože to bol pre mňa prvý divo žijúci slon, ktorého som vo svete videla.

Celkovo to tu bol zverinec. Na okolí boli pávy, po stromoch skákali opice s čiernymi tvárami, po nohe mi liezol slimák. Odo mňa sa nevedel odrhnúť psík od susedov. Potom som z terasy ešte pozorovala celé stádo vodných byvolov, ďalšie opice a v noci začali lietať všade aj svätojánske mušky. Išla som skôr spať, pretože skoro ráno ma čakala návšteva národného parku.

Z ubytovania sme nasadli do auta dve. Domáci nás priviezol k hlavnej bráne, išli sme si zaplatiť vstupné 11700 LKR (Jeep stojí 10 000LKR a rozpočítava sa) a vošli sme do parku. Park je zarastený s pomerne vysokými stromami, čiže nie je vidieť na väčšie vzdialenosti. Ale to nevadilo.

Hneď za 20 minút sme videli stádo slonov. Bolo medzi nimi aj mláďatko, ktoré pilo mlieko. Jeden sloník aj prešiel popri autách. Najprv som sa bála, ako to berú slony, ale nevyzerali vystresovane ani nahnevane.

Potom sme sa s džípmi porozdeľovali, každý išiel inou cestou. Videli sme veľa ďalších slonov. Niektorí boli bližšie a niektorí boli vzadu v kríkoch, a videla sme len ich chrbty.

Pekná bola skupinka samičiek s mladými. Dokopy sme mohli vidieť do 20 kusov slonov. Bola som spokojná.

Okrem toho, keď sme prechádzali okolo jazera, videli sme ako sa krokodíl kŕmil mŕtvym byvolom vo vode. National Geographic. Najprv sa vo vode zakrádal, potom priplával k mŕtvole, odhryzol si z nej, odplával preč a vystrčil papuľu von z vody.

Keď sme boli široko ďaleko sami, tak pred nami prebehli dvaja šakaly. Tieto zvieratá som nikdy predtým nevidela.

Dokonca sa pred nás postavil aj páv s otvoreným chvostom a tancoval pred nami. Vrtel chvostom a točil sa.

Toto sa dokonca stalo dvakrát..

Čo sa týka vtákov, videla som napríklad aj papagája, vodného vtáka, krásneho malého farebného vtáčika, asi troch veľkých orlov a veľmi veľa pávov na stromoch.

Šťastie som mala aj na veľkého jaštera, ktorý sa vyhrieval na pni padnutého stromu na slnku.

Čo sa týka opíc, v tomto národnom parku sa nachádzali hlavne tzv. Black Face opice, čiže opice s čiernymi tvárami.

Videla som aj stádo srniek. Srnky síce poznám zo Slovenska, ale až na Srí Lanke som pochopila význam škvŕn, ktoré majú na tele. Je to kamufláž. Kríky a rôzne chráštia tiež vytvárajú podobný bodkovaný efekt.

Na záver sme ešte zahliadli obrovského krokodíla pred nami na ceste, ale hneď ako zbadal auto, schoval sa do vody.

Po 4 hodinovej prehliadke národného parku bol čas ísť späť do penziónu. Zobrala som si veci a dlho som čakala na autobus smerom do mesta Thanamalwila, pretože som sa ešte v tento deň potrebovala dostať do Tissamaharama, keďže ma na druhý deň čakalo safari v Národnom parku Yala.

Cesta bola trochu komplikovanejšia, pretože autobusy na ten smer dnes nechodili, ako som zistila neskôr. Bolo to kvôli budhistickému sviatku, tzv. púdža.  Nakoniec ma ale jedni turisti, ktorí išli okolo na aute priviezli do mesta Thanamalwila, odkiaľ už normálne chodili autobusy do Národného parku Yala.

Celkovo hodnotím národný park Udawalawe za veľmi pozitívnu skúsenosť. Vôbec som nemala pocit nejakého preplneného priestoru, kvôli čomu som aj odmietla ísť do Národného parku Minneriya. Videla som veľa slonov, kvôli ktorým som sem prišla, a okrem toho aj veľa iných zvierat. Za tú cenu to naozaj stálo.