Zobudila som sa do temného rána. Pred sebou som mala posledný deň na Srí Lanke. Dnes bolo po mesiaci tak, ako som sa doma obávala, že bude v novembri každý deň. Obloha bola tmavá, popŕchalo a vyzeralo, že sa každú chvíľu rozprší.

Jeden deň som chcela stráviť v Colombe, tak som napriek horšiemu počasiu vyrazila do ulíc, aby som lepšie spoznala hlavné mesto Srí Lanky.

Plávajúci trh

Prešla som smerom k stanici a išla som sa ako prvé pozrieť na Plávajúci trh,  Floating Market. Prešla som cez mostík, na druhej strane boli nejaké obchody, ale keďže bolo ráno, väčšina z nich bola zatvorená. Každopádne jazierko spolu s okolitou architektúrou vyzerá celkom pekne.

Prešla som až na druhú stranu a ocitla som sa na mieste, ktoré vyzeralo ako zbytky tržnice. Upratovači upratovali rozhádzané ovocie a zeleninu po zemi. Na lavičkách spali nejakí ľudia. Pravdepodobne to v noci prehnali s alkoholom. Na konci bol sympatický chalan s kopou srílanských kokosových orechov tzv. King coconut. Pila som ich každý deň. Chalan vraví, aby som si jeden vzala, že mi ho daruje. Akurát, že nemá slamku. Tú som ja vytiahla z batohu, tak sa smial.

 

Lotosová veža

Zatiaľ som nenašla žiadne vhodné miesto, odkiaľ by som pekne videla Lotus Tower. Lotosová veža má 351,5 m a je najvyššou samonosnou stavbou v južnej Ázii a najvyšším mrakodrapom v krajine. Bola otvorená v roku 2019, ale turistami je veľmi bojkotovaná kvôli vysokému vstupnému. Cena za rozhľadňu na veži pre domácich je 1,50$ a cena pre cudzincov je 20$. Platíte reálne len za výhľad, nič iné zatiaľ vo veži ani v jej areáli nie je.

Chcela som sa z Plávajúceho trhu dostať k veži. Zistila som, že najkrajší výhľad bol z mosta nad koľajnicami, keď som prechádzala z jednej strany na druhú. Za chvíľu začalo strašne pršať, tak som sa schovala na zástavku. Tu som si všimla, že ľudia z Colomba radi nosia igelitové sáčky na hlavy v prípade dažďa. Inde som takýto zvyk nevidela.

Keď prestalo pršať, prešla som priamo k veži, ale do areálu som už nešla.

 

Štvrť Pettah

Teraz som sa potrebovala dostať do štvrte Pettah, v ktorej sa nachádza ďalšia zaujímavosť mesta. Ale ako som zistila, tak už samotná štvrť je veľmi zaujímavá. Pre mňa to bola najkrajšia časť mesta. Nie kvôli vizuálnej stránke, ale kvôli autentickosti. Nie sú tu žiadni turisti a ocitla som sa ako keby späť v čase. Paradoxne o tejto štvrti som nečítala veľmi pozitívne veci od turistov, ktorí sem zablúdili.

Najskôr ma prekvapila koncentrácia ľudí. Je to tu strašne preplnené všetkým možným – ľudia, tuk-tuky, vozíky. Bolo tu viac moslimov v porovnaní s inými časťami Colomba. Po stranách na budovách boli stovky reklám, presne tak, ako to vyzerá v čínskych mestách. Aj by som mala pocit, že som v Číne, keby neboli popísané angličtinou a sinhalčinou.

Najzvláštnejšie ale bolo, že som si zrazu pripadala ako neviditeľná. Všade na Srí Lanke vás ľudia registrujú, pretože ste cudzinec, milo sa na vás usmievajú, pozdravia vás, prihovoria sa. Ale tu si ma absolútne nikto nevšímal. Doslova, ako keby som bola vzduch.

Motala som sa tu po uličkách a snažila som sa ešte kúpiť nejaké veci, ktoré som chcela zobrať domov.

 

Červená mešita

Červená mešita sa nachádza práve v tejto štvrti Pettah, a je to jediné miesto, kde som stretla nejakých turistov. Výstavba červenej mešity Jami-Ul-Alfar sa začala v roku 1908 a budova bola dokončená v roku 1909. Pôvodne mala kapacitu pre 1500 veriacich. Do mešity sa nedá vstúpiť počas celého dňa. Sú na to vyhradené časy, vždy po modlení. Musíte prejsť vchodom číslo 3. Ja som si mešitu pozrela iba zvonku. Je naozaj krásna.

 

Hodinová veža

Odtiaľ som ešte išla pozrieť severnejšiu časť mesta. Najskôr som sa zastavila pri hodinovej veži. Tá kedysi slúžila ako maják.  Veža bola postavená ako hodinová veža v roku 1857. 29 metrov vysoká veža bola v tom čase najvyššou stavbou v Kolombe. Pôvodné hodiny boli objednané za 1 200 £ už v roku 1814 vtedajším guvernérom, sirom Robert Brownriggom, ale z ekonomických dôvodov boli držané na sklade až do roku 1857, kedy boli definitívne nainštalované.

 

Maják Colomba

Išla som sa teda pozrieť aj na súčasný 29 metrov vysoký maják. Ten bol postavený v roku 1952 po tom, čo bol starý maják deaktivovaný, keď jeho svetlo zakryli okolité budovy v rámci projektu rozšírenia prístavu Colombo. Počas občianskej vojny na Srí Lanke bol prístup verejnosti k majáku zamedzený, pretože je umiestnený vo vysoko zabezpečenej zóne pri námornom veliteľstve a pri prístave.

 

Galle face

No a na záver mojej dlhej prechádzky Colombom som prešla na Galle Face, nábrežná promenáda Colomba. Strašne sa mi tu páčil kontrast medzi modernými mrakodrapmi a hlavnými cestami plnými tuk-tukov. Obloha bola sivá, more bolo rozbúrené a ja som si uvedomila, že odchádzam. Toto bola posledná vec, ktorú som na Sri Lanke videla. Prešla som až na vyhliadku, mólo, z ktorého je vidieť pobrežie. Tam bol samozrejme psík.

Urobila som pár fotiek a začalo pršať. Tak som to brala tak, že týmto momentom zazvonil zvonec, a srílanskej rozprávky bol koniec.