Ráno som si v ubytovaní v Cameron Highlands pobalila veci a išla som na stanicu. Cestou som počula, že na mňa niekto kričí „Katarína“. Otočím sa, a vidím sprievodcu z prvého dňa z exkurzie. Podali sme si ruky a zaprial mi ešte peknú cestu po Malajzii. Autobus odchádzal na čas. Do Kuala Tahan chodia iba dve spoločnosti, Unititi a HanTravel a sú to čisto turistické autobusy. Na stanici som sa dala do reči so straším párom z Holandska. Povedali, že tu majú aj rodinu s vnúčatami, a teraz sa na pár dní s nimi oddelili, aby sa znova stretli v Kuala Lumpur. V autobuse ma napadlo, že veď včera na magickom machovom lese Coral Hill som videla nejaké blonďavé deti s rodičmi a starší pár. Pýtam sa Holanďanov, že kde boli včera. Párik naraz odpovedá, že v machovom lese. Vravím, že a hore na vrchu ste stretli dve dievčatá. Oni, že áno. A ja, že jedno z nich som bola ja. Tak sme sa smiali.

Cesta bola veľmi pekná, išli sme prevažne cez dažďové lesy. Celé okolie Cameron Highlands bolo plné skleníkov, kde Malajci pestujú ovocie a zeleninu, pretože sú tam vhodné podmienky. Kúsok od Jerantutu nás vysadili v cestovnej kancelárii, kde sme čakali na iné autobusy, do ktorých rozdeľovali ľudí, podľa toho, kam idú. Niektorí ľudia išli do Kuala Tahan loďou, pretože to je jedna z variant, ako sa dá do národného parku Taman Negara dostať. Iní išli autobusom. Cestovná kancelária hneď využívala to, že tam čakajú ľudia, aby im mohla predať výlety do pralesa Taman Negara. S Holanďanmi som sa dohodla, že by sme spolu išli na ranný výlet loďkou k Lata Berkoh, ale že si zájazd kúpime až na mieste. Boli sme traja, miesta v loďke boli štyri. Zatiaľ sme nikoho nezohnali. Keď nás priviezli do dedinky Kuala Tahan, čo je vstupná brána do Národného parku Taman Negara, išla som pohľadať moje nové krásne ubytovanie hneď pri rieke.

Starší pár mal na krásnej záhrade postavené 3 bungalovy. Celý pozemok bol mimo dediny a bola som tam jediný hosť, takže tam bolo neskutočné ticho. Ticho je teda relatívny pojem, keďže zvuky džungle sú veľmi hlasné.

Išla som sa najesť do dediny a na vyľudnenej ulici v tejto malej dedinke vidím mladého muža z Írska, ktorý vyzeral, že práve prišiel. Pýtam sa, či by chcel ísť s nami na výlet, že máme v loďke ešte jedno miesto voľné. Veľmi sa potešil. Tak sme si zjednali výlet a dohodli si miesto a čas stretnutia aj s Holanďanmi.

Ráno sme sa stretli na druhej strane rieky. Za jeden riggit vás z móla kedykoľvek odvezú na druhú stranu loďkári.

Stretli sme sa na recepcii luxusného rezortu Mutiara, kde boli Holanďania ubytovaní. Rozdelili nás do lodiek a začal sa výlet. Išli sme skoro ráno cez pokojnú rieku, takže nad vodou bol miestami pekný opar. Na brehoch boli vidieť krásne staré stromy, z ktorých viseli liany. Prvá prestávka bola pri extrémne veľkom strome. Bol to najväčší strom, aký som kedy na svete videla. A to som už tých pralesných stromov videla veľmi veľa. Pofotili sme sa pri ňom, aby bola veľkosť dobre viditeľná aj na fotkách.

Nasadli sme znova do lodiek a išli k druhému stanovišťu, kŕmenie rýb. Ryby už čakali pri brehu a sprievodcovia z inej loďky ich kŕmili. Ryby už vyzerali byť dobre vypasené.

Posledná zastávka bola pri kaskádach. Museli sme tam prejsť pešo cez pekný les. Tu sme mali hodinovú prestávku. Niektorí ľudia z iných lodiek sa aj kúpali, ale nie je to odporúčané kvôli baktériám, ktoré sa môžu v tropickej vode vyskytovať.

Vrátili sme sa spať a nasadli do loďky. Cestou späť sme už nezastavili nikde, iba sme si užívali jazdu cez džungľu. Vystúpili sme na móle pri vstupe do pralesa Taman Negara a išli sme si ešte sadnúť do reštaurácie, ktorá patrí k rezortu. Tam sme prebrali svetovú politiku a rozlúčili sme sa. Holanďania už odchádzali na druhý deň do Kuala Lumpur a Ír ostával rovnako ako je ešte jeden deň. Išla som sa najesť do svojej obľúbenej reštaurácie a potom som len odpočívala v mojom malom raji uprostred prírody. Ďalší deň ma čakal samostatný trek cez džungľu.