Po včerajšom úžasnom, ale veľmi náročnom dni strávenom na šialenom festivale Thaipusam, som dnes potrebovala stráviť viac času v prírode. Chcela som sa preto ísť pozrieť do botanickej záhrady Perdana.

Do botanickej záhrady som išla pešo a vyjsť z nej som chcela z druhej strany, a potom prejsť na stanicu jednokoľajky, ktorou som sa mohla odviezť naspať k ubytovaniu.

Prišla som k jednému z vchodov botanickej záhrady, ale na mape som videla, že z druhej strany cesty sa nachádza nejaký park so sochami. Išla som sa neplánovane teda pozrieť aj tam. Sochy v tomto parku mi pripomínali tie sivé socialistické pozostatky v naše krajine.

Hore na menšom kopci bol vybudovaný pamätník. Bol postavený na pamiatku padlých malajzijských vojakov, ktorí zahynuli počas 1. a 2. svetovej vojny a v boji s okupáciou v Malajzii.

Na mape som videla, že kúsok od pamätníka je ešte jeden park s názvom Taman Tugu. Bola som blízko, išla som sa teda pozrieť, ako to vyzerá aj tam. Vchod bol strážený strážnikom v búdke. Vošla som do areálu a  do lesa som chcela vojsť prvou odbočkou, ktorú som uvidela. Ale strážnik mi vysvetlil, že to je jednosmerka a tadiaľto sa len vychádza. Nasmeroval ma na cestičku, ktorou sa do lesa vchádzalo. Vošla som teda konečne dnu do parku a po pár metroch som sa ocitla v džungli. Bolo tu vlhko, okolo mňa bolí staré veľké stromy a so všadiaľ bolo počuť zvuky džungle. Bola som ale uprostred Kuala Lumpur.

Zaujímavé bolo, že všetky cestičky boli jednosmerné, a až neskôr som pochopila prečo. Človek sa takto nemíňa s inými ľuďmi a má tu ten pocit samoty, ktorý sa ľuďom v hlavnom meste Malajzie naskytuje len veľmi sporadicky. Park je aj náučný a vyzdvihuje udržateľné prostredie. Toto som vôbec nečakala a bola som rada, že som sa sem išla pozrieť.

Potom som sa vrátila späť na hlavnú cestu k parku so sochami. Čakala ma botanická záhrada. Najskôr som si vymyslela plán, ako ju prejsť celú.

Botanická záhrada Perdana je vlastne najstarší verejný park v Kuala Lumpur. Záhrady boli založené už v roku 1888 a pôvodne niesli názov „Lake Gardens“ (Jazerné záhrady). Park má rozlohu približne 91 hektárov a nachádzajú sa tam rôzny prvky, vrátane jazierka, vodopádov alebo záhrad s orchideami. Pre obyvateľov hlavného mesta je to ideálne miesto na pikniky, prechádzky, šport alebo odpočinok v prírode. Park má aj náučný charakter, pretože sa tam nachádzajú aj rôzne informačné tabule a edukačné plochy, ktoré približujú návštevníkom flóru a ekologické princípy udržateľného rozvoja.

Ako prvé som išla pozrieť do bočných časti, ktoré sú trošku vyššie položené.  Prešla som okolo vodopádu až k Etnobotanickému parku a k monumentu Taman Bunga Rayam. Zaujalo ma to pohotovostné miesto, z ktorého si viete v prípade núdze rýchlo zavolať pomoc.

Potom na nádherné miesto zvané Kedai Orchid. Bolo kryté, bolo tam plno zaujímavých rastlín. V jazierku boli veľké kamene a plno rybiek. Po stenách boli dokonca umiestnené ventilátory.

Z tadiaľto som musela zísť dole. Prešla som okolo výbehu s jelenčekom na pekné miesto s lavičkami. Pofotila som aj nejaké rozvodové skrinky. Totižto od prvého dňa stráveného v Kuala Lumpur mám úchylku na fotenie rozvodových skriniek. Nie sú sivé, ako u nás, ale každá je natretá úplne inak. Vždy sú to nejaké veselé tropické motívy, ktoré dotvárajú celkové okolité prostredie.

Potom som sa ocitla v hlavnej časti záhrad. Prešla som okolo vodopádov a jazierok, na miesto zvané Záhradná oáza. Išla som pozrieť aj na koniec do bylinkovej záhrady, kde bola pekná mozaiková stavba.

Popri rieke som sa dostala do tzv. potopených záhrady. Je to kruhovité miesto s fontánou uprostred.

Odtiaľ zase k väčšiemu jazierku, kde ma jedna turistka upozornila na obrovského varana, ktorý bol práve vo vode.

V strede parku sú aj krásne upravené záhrady s rôznymi vodopádmi a zložitá bambusová preliezka pre deti na ostrove na rieke.

No a potom som išla na populárne miesto so zvláštne vytvarovanou strechou. Toto miesto je veľmi fotogenické a je asi najpopulárnejšie z celého parku.

Na záver prehliadky záhrad som prešla popri obrovskom jazere smerom von z areálu z opačnej strany ako som vošla. Cez Hilton hotel som sa dostala do KL Central. Je to vlastne hlavná stanica pre vlaky a zároveň stanica metra a jednokoľajky. Vnútri to vyzerá skôr ako na letisku než na stanici.

Jednokoľajku som už poznala z predošlého dňa, tak som si bez problémov kúpila lístok, nasadla a obdivovala Kuala Lumpur z okna vlaku. Toto bol môj posledný deň v Kuala Lumpur. Bol to príjemný pobyt a toto mesto som si veľmi obľúbila. Určite by som tu zostala ešte o pár dní naviac. Teraz mi ostávalo už len posledné miesto v Malajzii, koloniálna farebná Malaka.