Dnes som mala v pláne sa doobeda konečne poriadne vyspať. Bol to asi jediný deň počas tohto výletu, kedy som si nemusela nastavovať budík. Po včerajšej návšteve starého mesta v Chinatown, teda čínskej štvrti, som dnes chcela ísť pozrieť indickú štvrť Little India a krásny chrám Thean Hou.

Najskôr som si išla pofotiť okolie môjho malého hotela, kde sa nachádzali dve zaujímavé ulice s farebnými schodiskami a dáždnikmi, a street art. V Malajzii je úžasné to, že aj ošarpané ulici si tu ľudia vedia skrášliť tak, aby pôsobili príjemne. Nikde inde som to vo svete zatiaľ nevidela.

Kúsok od ubytovania bola aj stanica monorail, teda jednokoľajky. V Kuala Lumpur je iba jedna dráha jednokoľajovej železnice, ktorá prechádza okolo viacerých turistických miest. Prešla som k stanici. Je zaujímavé že dráha je postavená na moste a prechádza vo výške nad mestom. Kúpila som si lístok a za pár minút prišiel vlak. Jazda bola pohodlná, pretože sa sedí rovno oproti veľkým oknám, takže som si pripadala ako v kine.

Vystúpila som až na poslednej stanici KL central a zamierila som k indickej štvrti. Pôvodne som si myslela, že to bude nejaká chudobnejšia štvrť, ale bolo tu čisto. Všade navôkol boli dokonca mrakodrapy. Ulice boli lemované pestrofarebnými budovami, bolo počuť tamilskú hudbu, v obchodoch sa predával indický tovar ako sárí, koreniny alebo šperky, a reštaurácie ponúkali indické jedlá.

Táto časť sa oficiálne volá aj Little India Brickfields. Brickfields bola pôvodne počas britskej koloniálnej nadvlády osada pre železničiarov. Postupom času sa stala domovom veľkej indickej komunity, z ktorej sa vyvinulo takéto kultúrne centrum.

Prešla som cez hlavnú ulicu, potom cez most na druhú stranu rieky a strmým kopcom som vyšla až k čínskemu chrámu Thean Hou. Mala som veľké šťastie, pretože tento chrám je najlepšie navštíviť práve v období osláv čínskeho nového roka, pretože v tomto období je krásne vyzdobený. Celkovo je Thean Hou jeden z najväčších a najkrajších čínskych chrámov v juhovýchodnej Ázii. Je zasvätený bohyni mora, Thean Hou, a spája budhistickú, taoistickú a konfuciánsku architektúru.

Najskôr som si pozrela spodnú časť, ale hneď som zamierila k hlavnému chrámu, ktorý sa nachádzal na poschodí. Bolo to tu naozaj veľmi pekné, všade boli zavesené malé oranžové lampióny.

Vošla som dnu. Ľudia sa tu modlili a všimla som si, že na dvoch miestach búchajú s podlhovastými paličkami. Nevedela som, čo to znamená, tak som sa išla spýtať jednej mladej dievčiny. Tá rozprávala perfektnou angličtinou a vysvetlila mi, že to je to vlastne veštba pomocou tzv. čínskych paličiek šťastia (kau cim). Samozrejme, že som to chcela vyskúšať aj ja (:

Do sklenenej nádoby hodíte ľubovoľný príspevok, potichu poviete základné informácie o sebe, a položíte otázku, na ktorú chcete poznať odpoveď. Potom chytíte do ruky tieto paličky a búchate ich, pokiaľ jedna neostane medzi ostatnými vytŕčať. Vytiahnete ju a pozriete si číslo. Potom na malej skrinke hneď vedľa nájdete toto číslo a vytiahnete si papierik. No a tam máte napísanú veštbu. Pre turistov je tam dokonca aj anglická verzia, ale preklad bol veľmi zlý, tak som sa v konečnom dôsledku veľa toho o svojej budúcnosti nedozvedela.

Vyšla som von a prešla som schodmi ešte do najvyššej časti chrámu, kde boli nádherné výhľady na Kuala Lumpur a na všetky lampióny zhora.

Zaujímalo ma, čo je ešte v areáli. Ako som schádzala dole, stretla som sa s troma dievčatami v tradičnom oblečení. Pozývali ma na večerné predstavenie a pekne mi zapózovali.

Keď som sa dostala von, zamierila som najskôr k farebným schodom. Za nimi bol pekne vyzdobený trávnik. Zvyknú sa tu fotiť mladomanželia, pretože chrám je obľúbeným svadobným miestom najmä pre tradičné čínske obrady.

Vyšla som farebnými schodmi hore. Pozrela som si chrám aj zo zadnej strany a zamierila som k bylinkovej záhrade. Väčšina prvkov je umelých, ale v spojení s jazierkom to nakoniec vyzeralo dobre.

Na zotmenie som už nechcela čakať, pretože som sa chcela bezpečne vrátiť do ubytovania. Aj keď si teda myslím, že by sa mi určite nič nestalo, keďže Kuala Lumpur je veľmi bezpečné mesto. Tak som išla rovnakou cestou dole, späť cez indickú štvrť až na jednokoľajku.

Z okna som si pozrela podvečerné KL. Uvedomila som si, ako som si toto mesto za tých pár dní obľúbila. Vystúpila som na stanici Chowa Kit a išla spať do hotela, pretože zajtra ma čakal dôležitý deň, na ktorý som sa tešila niekoľko rokov, festival Thaipusam.