Prvý deň som v Kuala Lumpur strávila v jaskyniach Batu a pri mrakodrapoch Petronas. Dnes som mala namierené do starého mesta a Chinatown, teda čínskej štvrte. Z ubytovanie som do starého mesta išla pešo.

Ako som prechádzala cez most ponad hlavnú cestu, hneď ma zaujalo, že aj tu je všetko skrášlené. Takže po Georgetown a Ipohu je Kuala Lumpur ďalšie mesto, ktoré je pekne upravené. Malajzia je jednoducho takáto. Je to oveľa vyspelejšia krajina ako ostatné štáty v juhovýchodnej Ázii s výnimkou Singapuru.

Keď som prišla k námestiu nezávislosti Dataran Merdeka, zaujala ma vec, ktorú som si v žiadnej inej krajine nevšimla – rozvodové skrinky. Tieto plechové boxy, nad ktorými sa nikto zvyčajne nepozastavuje, a ktoré sú všade vo svete väčšinou šedé, sú v tomto meste pekne pomaľované, aby ladili s tropickým prostredím krajiny. Od tejto chvíle som potom mala menšiu úchylku v podobe fotenia rozvodových skriniek.

Prešla som hlavné námestie Dataran Merdeka, ktoré je trávnaté, a nie betónové, ako sme v Európe zvyknutý. Je to miesto, na ktorom bola vyhlásená dňa 31. augusta 1957 nezávislosť od britskej nadvlády, čím sa stalo významnou národnou pamiatkou.

Na jednej strane námestia je osadený stožiar. Tento stožiar je vysoký 95 metrov a je to jeden z najvyšších stožiarov na svete. Na ňom bola po nezávislosti prvýkrát vztýčená malajzijská vlajka. Je tu aj vyobrazená fotografia z tohto dňa, ktorá je aj na malajskej bankovke, takže ľudia si tu často fotia pamätník spolu s bankovkou.

Potom som prešla na mostík, odkiaľ je výhľad na sútok dvoch riek Klang a Gombak. Na sútoku je aj známa mešita Jamek. No a práve toto je miesto, kde v roku 1857 vzniklo Kuala Lumpur po tom, ako sem prišla skupina 87 čínskych baníkov hľadať cín. Názov „Kuala Lumpur“ znamená v malajčine „bahnitý sútok“. Postupom času sa banícka osada rozrástla na rušné mesto a neskôr sa stala hlavným mestom Malajzie. Vedľa rieky sú dve budovy s nádherným street art s historickými motívmi.

Na tomto mieste bol v roku 2011 spustený projekt Rieka života alebo River of Life ako súčasť vládnej iniciatívy. Išlo o premenu týchto dvoch mestských riek Klang a Gombak tak, že sa zlepšila kvality vody, obnovilo sa nábrežie a vytvorili sa pekné verejné priestranstvá pozdĺž nábrežia.

Odtiaľto som pokračovala uličkami až k Centrálnemu trhu Seni. V zásade je to normálne nákupné stredisko, v ktorom sú luxusné obchody s drahšími značkami.

Prešla som na druhú stranu, kde ma zase zaujali nejaké ozdoby a sochy. Aj Kuala Lumpur je podobné ako Georgetown. Keď mi bežne trvá prejsť nejaký úsek 15 minút, tak v Malajzii som ho išla hodinu, pretože na každom kroku bolo niečo zaujímavé.

Potom som vošla do známej ulice v China town, Pasar Jalan Petaling. Je to dlhá krytá ulica, ktorá je veľmi preslávená, ale v skutočnosti je to len tržnica s čínskym tovarom a rýchlym občerstvením. Rýchlo som prešla až na koniec.

Odtiaľ som išla pozrieť na ulicu venovanú street art. Maľby boli z oboch strán cesty.

Pred koncom som si všimla jednu odbočku. Prechádzalo sa cez vyzdobený mostík.

Dostala som sa do slepej uličky Kwai Chai Hong, kde hrala čínska hudba. Bolo tu strašne veľa malieb, ktoré boli interaktívne, čiže boli k nim aj doplnky a dalo sa pri nich fotiť. Podobné street art boli aj v Georgetown. Napríklad ste si mohli sadnúť na holičské kreslo pred maľbou holiča.

Táto ulička bola ale veľmi preplnená, tak som len spravila fotky a išla som zase na hlavnú cestu pozrieť budovu Chan Ancestral hall. Vyzerá ako typický čínsky chrám, ale v skutočnosti sa jedná o klanový dom. Čiže historický čínsky dom spájaný s priezviskom rodiny Chan. Tieto domy, slúžia ako miesta na uctievanie predkov, uchovávanie rodinného dedičstva a stretávanie sa pri kultúrnych podujatiach klanu.

V okolí som našla aj jeden zaujímavý dom, kde boli na prázdnej fasáde namaľované okná, dvere a iné ozdoby. Z tohto miesta bol aj pekný výhľad  na druhý najväčší mrakodrap sveta Merdeka 118.

Potom som sa vrátila na uličku, ktorá sa nachádza hneď vedľa známej Jalan Petaling a volá sa Jalan Petaling 2. Nachádza sa tu jedna veľká stena, ktorá je kompletne pomaľovaná výjavmi z histórie.

Ako som sa uličkami vracala naspäť, videla som ešte rôzne veci, ktoré môžete vidieť len v Kuala Lumpur a celkovo v Malajzii. Ďalších psíkov v kočíkoch, rozvodové skrinky, zvláštne reštaurácie, obchody s farebnými suvenírmi, street art alebo ošarpanú ulicu, ktorú sa ľudia snažili skrášliť aspoň tak, že farebne vymaľovali klimatizačné jednotky.

Do ubytovania som sa ešte prešla pešo, najedla som sa tradične v mojej obľúbenej indonézskej reštaurácii. Zajtra som mala v pláne si cez deň konečne dlhšie pospať a až poobede ísť do ďalšej časti Kuala Lumpur – Little India a do chrámu Thean Hou.