V meste Melaka alebo Malaka som ostávala iba dva noci, čiže jeden celý deň. Mala som ale dostatok času na to, aby som si pozrela všetky zaujímavosti, ktoré toto mesto ponúka.

Melaka bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2008 spolu s mestom Georgetown (Penang). Mesto je známe riekou Melaka a dobre zachovanou koloniálnou architektúrou, ktorá odráža jeho bohatú históriu ako obchodného centra. Rieka Melaka bola v 15. storočí dôležitou obchodnou cestou. Kedysi sa mesto nazývalo aj „Benátky východu“ kvôli rušnému prístavu a vplyvu obchodníkov z Číny, Indie, Arábie a Európy. Melaku dokonca kolonizovali až tri hlavné európske mocnosti: Portugalci v roku 1511, Holanďania v roku 1641 a Briti v roku 1824.

Ráno som vyšla z ubytovania, ktoré bolo hneď pri rieke. Robila som prvé fotky, a pribehol za mnou naradostený domáci pán, aby som sa pozrela do rieky. Najskôr som dobre nevidela, čomu sa tak teší, a potom som zbadala dve vydry. Hrali sa a potom preplávali na druhú stranu rieky. Keď som podišla ďalej na miesto, kde boli predtým vydry, nečakane som zbadala veľkého varana. Bola som prekvapená, čo táto oblasť popri kanáli hneď takto zrána ponúka. Divé zvieratá som zrovna v tomto meste nečakala.

Prešla som na druhú stranu a prišla som na Červené námestie. Už teraz tam boli dva autobusy s turistami, a to bola ešte dosť skorá hodina ranná. Je to ale asi najznámejšia pamiatka Melaky. Červené alebo Holandské námestie je známe svojimi jasne červenými budovami z koloniálnej éry, ktoré pôvodne postavili Holanďania v 17. storočí, keď prevzali Melaku od Portugalcov. Najznámejšou stavbou je Stadthuys, ktorý je považovaný za najstaršiu holandskú budovu v juhovýchodnej Ázii.

Jednou z hlavných atrakcií Červeného námestia je protestantský kostol, ktorý tiež postavili v roku 1753 Holanďania. Je známy svojimi červenými stenami a drevenými trámami postavenými bez klincov. Na Červenom námestí postávajú aj šoféri tradičných rikší čakajúci na zákazníkov.

Potom som vyšla hore na malý kopec za námestím, z ktorého je výhľad na more a pekne tu vidieť aj vyhliadkovú vežu.

Dostala som sa až ku Kostolíku sv. Pavla, ktorý bol pôvodne postavený v roku 1521 Portugalcami a je to najstarší kostol v juhovýchodnej Ázii. Spočiatku tu stála iba jednoduchá kaplnka, ktorá bola neskôr rozšírená. Kostol vyzeral naozaj krásne. Holanďania ho po čase prestali používať na náboženské účely a zmenili ho na pohrebisko holandskej šľachty. Keď v 19. storočí prišli Briti, použili ho ako sklad strelného prachu, čo viedlo k jeho súčasnému zničenému stavu.

Zišla som dole z kopca z druhej strany, kde stojí najstaršia európska stavba juhovýchodnej Ázie, brána Porta de Santiago. Bola postavená v roku 1511 Portugalcami a kedysi bola súčasťou opevnenia Famosa. Toto opevnenie slúžilo na obranu Melaky pred potenciálnymi útokmi iných koloniálnych mocností, ako boli v tej dobe práve Holanďania a Briti. Keď začali Melaku ovládať Briti, rozhodli sa ho zbúrať v obave, že by mohlo byť použitá proti nim. Túto malú bránu Porta de Santiago zachránil Sir Stamford Raffles, zakladateľ moderného Singapuru.

Hneď vedľa stojí ďalšia zaujímavá stavba múzea Melaka Sultanat Palace. Toto múzeum je modernou rekonštrukciou pôvodného paláca sultanátu Melaka. Podľa tradičných malajských architektonických techník bol celý palác postavený bez použitia jediného klinca. Namiesto toho sa použili drevené spoje a kolíky, ktoré držia konštrukciu pohromade.

Bol čas presunúť sa ku hlavnému kanálu, asi najväčšej atrakcii mesta. Obišla som celý kopec, nakukla som ešte do malého parku a išla som si zameniť peniaze v peknej červenej koloniálnej ulici vedľa červeného námestia.

Potom som vyšla na nábrežie z pravej strany, ktorá bola akurát zatienená. Veľa ľudí tu o tomto čase nebolo, keďže slnko bolo veľmi silné, ale sem tam cez kanál prešla loďka s turistami. Okolie kanála vyzerá veľmi pekne vďaka malým farebným domčekom.

Jedinou nevýhodou je, že celý kanál a vlastne celé staré mesto strašne smrdí. Nemajú tu vyriešenú normálnu kanalizáciu, ale len žľaby umiestnené pár centimetrov od povrchom. A tie strašne smrdia. No a mám pocit, že všetka kanalizácia potom vedie práve do tejto rieky.

Stretla som tu dvojicu Čechov, tak sme sa porozprávali a vymenili si cestovateľské zážitky. Potom som pokračovala ďalej popri rieke. Miestami som mala pocit, že som v Benátkach. Ulice z oboch strán rieky boli pekne zachovalé a vyzdobené rôznymi ozdobami, street artom a peknými mostíkmi cez rieku. Prešla som až na koniec, pofotila som nejaké street art aj na tejto strane a prešla som mostíkom na druhú stranu rieky.

Chvíľku som si oddýchla a potom som sa išla najesť. Ako sa prechádzala na druhej strane rieky, narazila som na obrovskú maľbu pri parkovisku. Tu v Malajzii si človek uvedomí, ako sa dajú pekne skrášliť aj tie najošarpanejšie budovy.

Vošla som ešte do poslednej uličky pri kanáli, Tukang Besi. Je to veľmi fotogenická ulička a veľa turistov si sem prichádza robiť fotky na Instagram.

Nezdržala som sa dlho, pretože som už bola v tej horúčave úplne prehriata a potrebovala som sa čím skôr schladiť. Išla som teda na izbu, zapla som si naplno klimatizáciu a na dve hodiny som zaspala.

Podvečer som sa potom ešte vrátila pozrieť nejaké atrakcie v Melake. Prvou bola ulica Kampung Kuli známa svojim street art. Keďže som sa v Malajzii stala obrovskou fanúšičkou tohto umenia, nemohla som ju vynechať. Street art opäť nesklamalo.

Potom som prešla na dlhú ulicu zvanú Jalan Jonker. Ulica bola historicky rezidenčnou oblasťou bohatých čínskych obchodníkov a holandských koloniálnych úradníkov. Dnes sa mnohé z krásne zachovaných historických obchodov premenili na reštaurácie, obchody s oblečením a malé múzeá. Mala som šťastie, pretože bol piatok a ulica sa práve každý piatok a sobotu večer mení na nočný trh s pouličnými jedlami a suvenírmi. Nájdete tu naozaj všetko, od exotického ovocia ako durián alebo mangostan (mohe naobľúbenejšie ovocie v juhovýchodnej Ázii), po morské plody, sladkosti a plnené guličky typické pre Melaku.

Poslednú vec, ktorú som v meste chcela vidieť, bol najstarší chrám v Malajzii, Cheng Hoon Teng. Aj tento chrám bol veľmi pekne vyzdobený lampiónmi kvôli oslavám čínskeho nového roka. Akurát, keď som prišla, vo vnútri začali modlitby a účastníci krásne spievali. Počkala som do zotmenia, aby som si odfotila aj svietiace lampióny. Schyľovalo sa ale na silný dážď a mraky sa rýchlo blížili.

Keď začali padať prvé kvapky, odišla som rýchlo do hotela. Stihla som to.

Na ďalší deň som si pobalila veci, prešla som na hlavný autobusový terminál a počkala som na autobus do Singapuru. V Singapure som plánovala byť ešte 4 celé dni až do odletu domov.

Čo sa Malajzie týka, táto krajina ma neskutočne prekvapila. Predstavovala som si ju ako chudobnú krajinu juhovýchodnej Ázie, ale môžem povedať, že je to jedna vyspelá krajina, a v mnohých oblastiach je už dokonca vyspelejšia ako Slovensko. Celkové zhrnutie dojmov som ešte napísala v tomto článku a zhrnutie všetkých zaujímavých miest v pevninskej časti tejto krajine zase tu.