Z nečakane krásneho mesta Ipoh som sa autobusom dostala do horského mestečka Cameron Highlands. Táto oblasť je vyššie položená, a preto je tu aj chladnejšie podnebie. Boli práve školské prázdniny, počas ktorých je Cameron Highlands obľúbeným miestom na dovolenku pre miestnych obyvateľov. To znamená, že tu bolo živo, pretože inokedy je toto miesto dosť vyľudnené, a kvôli tomu tu podľa niektorých cestovateľov býva zvláštna atmosféra. Hneď po príchode som išla do turistickej kancelárie, ktorá organizuje výlety, aby som si zarezervovala exkurziu. Bol to výlet na čajové plantáže Boh a tzv. Mossy Forest, čo v preklade znamená machový les. Pán v tejto cestovnej kancelárii bol ale dosť divný. Nonstop rozprával o negatívach tohto výletu, aby som bola pripravená na to najhoršie, a nedala mu potom zlé hodnotenie. Takýto marketing som teda ešte vo svete nezažila (: Vyšla som odtiaľ plná negatívnej energie a vlastne som aj začala ľutovať, že som si ten výlet kúpila.

Na druhý deň ráno ma prišiel počkať džíp. Vodič, ktorý nám zároveň robil sprievodcu, ma usadil na miesto vedľa neho. Ostatní turisti sedeli v zadnej časti auta. Išli sme najskôr na prvé vyhliadkové miesto plantáží. Čajové lístky ale už boli otrhané, a preto okolité kopce neboli jasne zelené, ale hnedé. Pofotili sme sa a medzitým nám sprievodca porozprával zaujímavosti o spracovaní čaju.

Boh (odvodené od: Best of Highlands) je najväčšia a najstaršia čajová plantáž v Malajzii s rozlohou viac ako 1200 hektárov. Produkuje asi 70% čaju v Malajzii. Plantáž založil v roku 1929 britský podnikateľ J.A. Russell počas britskej koloniálnej nadvlády. Videl tu potenciál na pestovanie čaju hlavne kvôli chladnému podnebiu a úrodnej pôde. Napriek svojmu britskému pôvodu sú plantáže Boh stále v rodinnom vlastníctve a už tri generácie ich spravuje rodina Russellovcov. Na rozdiel napríklad od Srí Lanky, kde sú zberačky čajových lístkov výhradne len miestne ženy, Malajci túto ťažkú činnosť už nerobia. Vykonávajú ju už len migranti hlavne z Indonézie, Nepálu a Indie. Malajci síce robia s čajom, ale len na lepších pozíciách.

Potom sme prišli do čajového domu, ktorý je súčasťou čajovej továrne. Bola tam veľká reštaurácia s platformou s nádherným výhľadom na  krásne zelené plantáže.

Potom som sa išla pozrieť na degustačné miesto. Napriek tomu, že som v tropickej krajine, na tomto mieste bola zima, a preto ochutnávka horúcich čajov určite neurazila. Konkrétne to bol horúci čierny čaj s vanilkou a mliekom, neskutočne dobrý zelený čaj s mliekom, a dva ľadové čaje. Potom sme išli na veľmi krátku prehliadku továrne, ale proces výrobe sme mohli len chvíľku sledovať spoza skla.

Priamo na čajové plantáže sa ísť nedá kvôli vysokému množstvu hadov, ale je tam chodník, ktorý vedie k nápisu Boh. Toto je jediné miesto v rámci plantáží, kde sa dá voľne pohybovať. Išla som sa teda pozrieť aj tam.

Po rozchode sme sa stretli na určenom mieste a vyzerali sme ďalej. Sprievodca nám zastavil na ešte jednom peknom vyhliadkovom mieste a potom sme prechádzali cez skleníky, ktorých je v Cameron Highlands strašne veľa, keďže sú tu ideálne podmienky na pestovanie určitých druhov zeleniny alebo ovocia.

Po ceste som sa sprievodcu veľa pýtala na rôzne veci, ktoré sa týkali Malajzie. Zaujímalo ma napríklad, kde žije malajský tiger alebo politika. Počas zaujímavej konverzácie sme sa dostali až k Mossy forest. Zaplatili sme si vstupné 30MR a išli sme spoločne na drevenú platformu.

Tento les sa nachádza vo výške cez 2000 metrov nad morov, a preto sú tu vhodné podmienky práve na rast machu. Je to jedinečný typ lesa, ktorý sa v Malajzii nachádza iba na tomto mieste. Rástlo tu aj veľa mäsožravých rastlín.

Na konci chodníka bola rozhľadňa. Napriek môjmu strachu z podobných štruktúr som vyšla až hore, aj keď sa konštrukcia dosť triasla. Výhľad na okolie bol veľmi pekný. Potom som počkala, kým všetci účastníci zájazdu odídu, a ja som si cestu späť vychutnávala v samote. Počkali sme sa pri aute, kde bol tiež veľmi pekný machový les.

Cestu späť sa debata so sprievodcom zvrhla o legende s názvom Pocong. Je to duch, ktorého sa veľmi boja Indonézania, a teda zjavne je známy aj pre Malajcov. Sprievodca bol prekvapený, že o ňom viem. V aute potom nastala diskusia aj s ostatnými turistami o strašidelných príbehoch.

Potom som sa sprievodcu ešte pýtala na jeden tajomný machový les, ktorý som náhodne objavila na mape. Bol asi 5 km od Cameron Highlands a chcela som sa tam ísť zajtra pozrieť. Bola som už dohodnutá aj s jednou Nemkou z exkurzie. Keďže si ma sprievodca obľúbil kvôli môjmu záujmu o veci malajské, počas cesty späť si to aj s celou skupinou trochu nadišiel, džípom prišiel až na miesto začiatku mojej zajtrajšej túry, a presne mi ukázal chodník, ktorým musím do tohto tajomného lesa vojsť.

Sprievodca nás potom jednotlivo porozvážal do ubytovaní. Dal mi číslo pre prípad, ak by som v tejto oblasti čokoľvek potrebovala. Milé. Išla som sa najesť. Plán, že ešte dnes navštívim druhé plantáže som zavrhla a išla som si ešte poobede pozrieť samotné mestečko Tanah Rata v Cameron Highlands. Aj tu je to tu veľmi pekné a upravené. Všade sú nasadené ihličnaté stromy, ktoré sú také pekné, že miestami vyzerajú ako umelé.

Toto malé mestečko je preslávené aj pestovaním jahôd, a bolo to aj vidno (:

Bol to dlhý deň, tak som si dala dobrú večeru a išla som skôr spať. Dohodli sme sa s Nemkou, že sa ráno stretneme v mojom ubytovaní a zavoláme si Grab, aby nás priviezol k tej cestičke vedúcej do druhého nekomerčného tajomného machového lesa.