Keď som si pozerala zaujímavé miesta v Macedónsku a objavila som Kuklice, povedala som si, že toto miesto chcem určite navštíviť.

Kuklica je kamenné mesto, ktoré tvorí viac ako 120 prirodzene vytvorených kamenných stĺpov. Miestni ľudia hovoria o legende, ktorá sa spája s týmito zvláštnymi kamennými stĺpmi.

Legenda hovorí: Kedysi žil jeden muž, ktorý sa nevedel rozhodnúť, ktorú z dvoch žien by si mal vziať. Tak sa rozhodol, že sa ožení s každou ženou v ten istý deň, ale v rôznych časoch. Počas prvej svadby sa išla na miesto sobáša prejsť aj druhá žena, aby videla, kto má svadbu v ten istý deň ako ona. Keď videla svojho budúceho manžela, ktorý si vzal neznámu ženu, prekliala všetkých na svadbe a premenila ich na kamene.

Žiaľ, musím ale sklamať všetkých, ktorí uverili tomuto príbehu.  Pravda je taká, že Kuklica vznikla v dôsledku prirodzených eróznych procesov za posledných 100 tisíc rokov.

Tak ako o väčšine miest v Macedónsku, ktoré sa nachádzajú mimo Skopje, ani o tomto peknom mieste neboli žiadne informácie, ako sa tam dá dostať. Bola to pre mňa teda výzva. Chcela som tam ísť zo Skopje ako jednodňový výlet. Zistila som len toľko, že najjednoduchšie je dostať do mesta Kratova autobusom a potom si zavolať taxík, ktorý ma odvezie až na miesto. Tento spôsob sa mi ale zdal nepraktický, keďže autobus prechádza cez dedinu Ketenovo, odkiaľ vedie cesta až k týmto zaujímavým sopečným útvarom.

Spýtala som sa kamarátky z Nového Zélandu, ktorú som stretla v Skopje, či by nešla so mnou. Súhlasila. Na ďalší deň ráno sme išli na autobusovú stanicu. Autobus do Kratova išiel o 7.30 a lístok do Ketenova stál 150DEN. Cesta trvá asi 1,5 hodiny.

Celú cestu v autobuse som tradične strávila sledovaním krásnej macedónskej krajiny. Šoféri nás v Ketenove upozornili, že už sme na mieste a ukázali nám odbočku, ktorá vedie ku Kukliciam. Autobus stojí pri obchode na hlavnej ceste a odbočka je asi 100 metrov odtiaľ. Na odbočke je aj tabuľa, ktorá uvádza, že vzdiaľenosť ku Kuliciam je 3,5km. Cesta sa začína v malej dedinke. Práve tieto malé macedónske dedinky mám veľmi rada. Potom sme kráčali cez oblasti, kde neboli domy, ale iba krásna príroda. Prešli sme cez most a za chvíľu sme boli na križovatke. Jedna cesta viedla do Kuklíc a druhá do reštaurácie. Rozhodli sme sa, že najskôr pozrieme Kuklice a potom sa pôjdeme najesť.

Kuklice sú veľmi zaujímavé miesto a skutočne tento prírodný úkaz pripomína svadbu. Útvary sú oveľa väčšie ako sa zdajú na fotkách. Na kopci je spravený prístrešok s výhľadom na veselú svadbu, kde sme sa schovali pred silným macedónskym slnkom a oddýchli si.

Zhora sme videli, že kamene sú aj z druhej strany kopca, tak sme sa rozhodli ísť aj tam. Nevedeli sme ale nájsť dobrú cestu a tak sme šli strmo dole v malom kaňone, čo naozaj neodporúčam, pretože sa to veľmi šmýkalo. Cesta z druhej strany nie je pokosená a je tam množstvo ostnatých rastlín. Trošku dobrodružstva počas tohto pokojného dňa nezaškodilo.

Po asi hodine sme išli do reštaurácie na zaslúžený obed. Lepšie miesto sme si ani nevedeli predstaviť. Reštaurácia ja vyzdobená tradičným štýlom, má krásne upravenú záhradu, milú majiteľku a ešte lepšie jedlo.

Cesta späť prebehala bez problémov, dostali sme sa späť k obchodu, kde bolo veľa ľudí, ktorí sedeli pred vchodom na lavičke. Bolo to ako kultúrne centrum neďalekých obcí. Autobus nám išiel o 15.00, a počas čakania som sa rozprávala s miestnymi ľuďmi o všetkom možnom. Jeden z nich mi aj dovolil vysadnúť na somárika, čo bol pre mňa celkom veľký zážitok (:

Keď prišiel autobus a otvorili sa dvere, s úsmevom nás vítali tí istý šoféri ako ráno, ktorí nás bezpečne priviezli do Skopje. Toto bol opäť ďalší typický macedónsky úžasný deň.