Kde by ste mali ostať v Národnom parku Mavrovo? 

V Macedónsku som chcela navštíviť všetky 3 národné parky. Ako posledný mi ostal Národný park Mavrovo. Bola som dohodnutá s jedným macedónskym dievčaťom Anou, s ktorou som sa zoznámila v Skopje, že do Mavrova pôjdeme spolu. Ja som chcela ísť na 2 – 3 noci, Ana len na jednu. Zo Skopje sme išli minivanom z hlavnej stanice. Lístok stál 250DEN a cesta trvá asi hodinu a pol.

Pri Mavrovskom jazere sú 4 dediny – Mavrovi Anovi, Marvovo, Nikiforovo a Leunovo.

Mavrovi Anovi je dedina na hlavnej ceste, kde stoja autobusy. Nachádzajú sa tam penzióny, hoteli a reštaurácie. Nevýhodou je, že je to pri hlavnej ceste, a že je to ďaleko od začiatkov turistických chodníkov.

Mavrovo – je to najlepšia dedina na pobyt pri Mavrovskom jazere, pretože sa nachádza mimo hlavnej cesty, nájdete tam množstvo ubytovacích zariadení za rozumné ceny, sú tam reštaurácie a vedú odtiaľ začiatky turistických chodníkov. Celá dedina je pekne upravená a tečie cez ňu potok. Nevýhodou je, že nemá autobusové spojenie s Mavrovi Anovi. Ak nemáte auto, povedzte šoférovi autobusu, aby vám zastavil na odbočke do Mavrova a odtiaľ môžete niekoho stopnúť, ako to už v Macedónsku býva zvykom. Ubytovania by vám ale s odvozom mali pomôcť.

Nikoforovo a Leunovo – sú to dediny, kde sa nenachádza vôbec nič a od Mavrova a Mavrovi Anovi je to dosť ďaleko.

Keď sme išli do Mavrova, nevedeli sme, ako to tam vyzerá a plánovali sme ostať v jednom ubytovnaní v Nikoforove. Ale keďže nespĺňalo základné ubytovacie štandardy a moja kamarátka sa musela náhle ešte v ten istý deň vrátiť do Skopje, presťahovala som sa do jedného pekného apartmánu v dedine Mavrovo, kde som bola veľmi spokojná.

Turistika v Národnom parku Mavrovo

Mojím cieľom bola túra v národnom parku. S majiteľkiným synom v ubytovaní sme sa dohodli, že  pôjdeme spolu na ďalší deň a zoberieme so sebou aj krásneho psa Adu. Ada je typický macedónsky ovčiarsky pes – šerplaninec macedónsky.

Na druhý deň sme sa na hrebeň dostali strmým výstupom cez zjazdovku, odkiaľ sme sa napojili na červeno bielu značku.

Keď sme sa dostali úplne hore ostala som v nemom úžase. Krásne zelené lúky, rovina vo veľkej nadmorskej výške, z ktorej sa zdvíhali väčšie hory.

Na lúkach bolo veľa kvetov a pásli sa na nich ovečky.

Keď sa dostanete hore, môžete sa rozhodnúť, kam pôjdete. Možno vám aspoň trochu pomôže fotka mapy Mavrova, ktorú som spravila.

My dvaja aj so psom sme sa prechádzali po pláňach až sme sa dostali k asfaltovej ceste, ktoré vedie do známej dediny Galicnik.

Keď začnete klesať na tejto ceste, pri prvej odbočke doľava sa nachádza prístrešok s nádherným výhľadom na Mavrvovské jazero. Odtiaľto sa dá vidieť až na najvyšší vrch Macedónska a Albánska – Korab.

Do Marvova sme sa vrátili touto cestou, prešli sme sa aj po lese, aby sme našli nejaké hríby, ale nerástli. V Mavrove sme si išli dať jedno čapované pivo do reštaurácie hneď pri jazere s výhľadom na dominantu Mavrova – zatopený kostol sv. Nikolasa.

Tento kostol bol postavený v roku 1850 a zatopený je od roku 1953.

V dôsledku sucha v 21. storočí sa niekedy opäť vynára nad hladinu.

Mala som za sebou opäť krásny deň v Macedónsku. Tento krát v najkrajšom národnom parku s kvetmi, ovečkami a nádhernými rozsiahlymi horskými planinami, ktorými je Macedónsko charakteristické.