Posledné dva dni v Ella som strávila návštevou dvoch turistických atrakcií. Jednou bol vodopád Diyaluma , kam som išla s Jinou, a druhou bol chrám Buduruwagala.

Vodopád Diyaluma

K druhému najväčšiemu vodopádu na Srí Lanke Diyaluma som tiež išla s mojou novou kórejskou kamarátkou Jinou. Predsa len do takýchto odľahlejších oblastí je lepšie ísť s niekým.

Stretli sme sa o 6.30 na križovatke v Ella. Potrebovali sme sa dostať najskôr do mesta Wellawaya a odtiaľ prestúpiť na druhý autobus, smer Haputale a vystúpiť po ceste.

Autobus z Elly bol strašne rýchly. Stáli sme a na tých serpentínach sme len lietali. Dokonca aj sprievodca nás nechal, aby sme zaplatili neskôr, videl, že je to počas jazdy nemožné (: Táto cesta vedie aj popri útese a miestami chýbajú časti asfaltu. Bola som rada, keď som mohla z toho autobusu vo Wellawaye vysadnúť. Vo Wellawaye sme trochu dlhšie čakali na druhý autobus, ktorý ide na smer Haputale.

Ten nás potom vysadil na moste pri vodopáde. Pozreli sme si vodopád zdola, ale čakala nás ešte dobrodružná cesta na tzv. Upper Diyaluma, čiže horná časť vodopádu, odkiaľ som videla pekné fotky malých jazierok, v ktorých sa ľudia kúpali.

Na túto hornú časť vodopádu sa dá dostať tak, že sa prejde ešte po hlavnej ceste 1,7 km smerom hore. Cesta je naznačená aj na Google mapách. Odtiaľ sa prudko odbáča po asfaltovej ceste hore do menšej dedinky. Stále sme podľa mapy stúpali, až sme sa ocitli úplne hore, odkiaľ viedla cestička cez les. Boli sme tu úplne samé. Nemám rada takéto opustené miesta v zahraničí, tak som mala aj mierny adrenalín napriek tomu, že som bola v bezpečnej Srí Lanka. Ale človek nikdy nevie. Jina bola úplne kludná, tá ani nevedela, kde sme.

Išli sme asi 25 minút a prišli sme na miesto, kde sa cesta rozdeľovala. Cesta dole vedie k rovinke, kde sa kempuje. Tá je pri začiatku vodopádu. Ani tu nebol vôbec nikto. Opustené dve uprostred ničoho sme sa teda išli pozrieť, ako to vyzerá dole. Keďže bol november a obdobie dažďov, pekné jazierka, ktoré som videla na fotkách boli zaliate vodou a k hrane vodopádu sa kvôli vysokej hladine vody ani nedalo dostať.

 

Vrátili sme sa teda späť na miesto, kde sa cesta rozdeľovala a išli sme pozrieť  hornú časť vodopádov. Zrazu sme pri vode zazreli dvoch turistov, ktorí sa opaľovali pri vode, tak som sa potešila. Jina si vybrala pijavice z nôh, a išli sme za nimi. Zhodli sme sa, že je zvláštne, že tu nikto nie je, a že dole môžeme ísť radšej spoločne.

Zrazu sa pri nás zjavil chalan, ktorý vyberal vstupné. Nemal drobné peniaze na to, aby nám vydal, tak sme sa dohodli, že zaplatíme v búdke na začiatku treku. Vôbec sme nevedeli, či je toto vstupné legálne. Chalan nám vysvetlil, že teraz vodopád vyzerá inak, lebo je všade veľa vody. Takže na Diyaluma sa oplatí ísť mimo monzúnu, vtedy je vodopád krajší a dá sa v ňom aj kúpať.

Spoločne s nemeckým párikom sme sa vracali späť. Oproti nám sme teraz stretli dve skupinky turistov, ktoré mali so sebou sprievodcov. Sú to práve tí chlapci, ktorí dole v dedine strašia ľudí ohľadne tejto cesty. Že cesta je veľmi zložitá, že je nebezpečná a že tu žijú divé slony, ktoré môžu ublížiť. Samozrejme je to vymyslené. Chlapci si potom vypýtajú extrémne sumy peňazí.

Na konci sme v búdke zaplatili dohodnuté sumy, a chvíľu sme ešte sledovali tzv. black face opice. Na strome sme dokonca videli aj chameleóna, ktorého som už raz videla na múriku pri ubytovaní v Dambulle.

Keď sme sa s Jinou dostali na hlavnú cestu, okamžite nám išiel autobus. Na autobusovej zastávke vo Wellawaye počas čakania na autobus späť do Ella sa mi stala celkom vtipná vec. Na zastávke čakalo veľa ľudí, a ja som Jine chcela ukázať, ako som sa naučila rátať do 10 po sinhalsky. Zrazu Jina hovorí, Katarína, oni sú z teba úplne hotoví. Pozriem na ľudí, celá zastávka na mňa pozerala a len s uznaním prikyvovali. Asi sa veľa ľudí nesnaží učiť ich jazyk (:

 

Chrám Buduluwagala

Posledný deň v Elle som strávila sama. Cieľom bolo dostať sa ku krásnemu a málo navštevovanému skalnému chrámu Buduruwagala.

Z môjho ubytovanie s tropickou záhradou som prešla na hlavnú ulicu v Ella a nasadla som na autobus smerujúci do Matary.

Vystúpila som v dedine na odbočke do Buduruwagala. Hneď oproti bola škola. Keďže bolo ráno, deti mali ranné modlenie. Páčilo sa mi, ako boli deti umiestnené. Očividne to pani učiteľka urobila preto, aby sa počas modlenia navzájom nemohli vidieť a vyrušovať sa. Ale stačilo, že som prechádzala okolo a bolo po modlení. Všetky deti sa prestali modliť a začali mi kývať.

Klasicky som sa chcela prejsť, tak som kráčala cez dedinku až k búdke, kde sa vyberalo vstupné. Tam mi potvrdili, že cesta teraz vedie cez územie, kde nie sú domy, ale že je to úplne bezpečné. Nemám rada tieto opustené miesta, tak som chvíľu čakala, či nepôjdu nejakí turisti. Nešiel nikto, tak som sa rozhodla kráčať.

Prešla som cez zákrutu okolo jazera, a potom k stavbe vodnej konštrukcie s robotníkmi. Tí sa mi prihovárali. Samý chlap tam bol a nikto iný neprechádzal okolo. Ani žiadni turisti. Tak som sa radšej vrátila k búdke, kde vyberali vstupné. Ako som tam kráčala, zastavil pri mne tuk-tukár, a povedal mi, že je majiteľ kaviarne, ktorá ja pri chrámoch, že ide do práve do práce a že mu strážnik z búdky povedal, aby ma cestou zobral. (: Nechápala som. Strašne milí ľudia sú tu. Tak som s ním išla. Cesta viedla okolo vodnej nádrže neďaleko chrámu.

Prišli sme ku kaviarni a ja som sa konečne dostala ku chrámu samotnému. Nikto tam zo začiatku nebol, bola som tam úplne sama. Chrám je naozaj krásny.

Buduruwagala je staroveký budhistický chrám. Komplex pozostáva zo siedmich sôch, ktoré pochádzajú z 10. storočia. Gigantická socha Budhu ešte stále obsahuje stopy pôvodného rúcha. Viditeľný oranžový pruh naznačuje, že kedysi bola namaľovaná žiarivými farbami.

Postupne začali prichádzať aj iní turisti. Ja som išla ešte do kaviarne na nejaké občerstvenie a potom som sa s turistami bez problémov dostala späť na hlavnú cestu.

Z hlavnej cesty pri škole mi asi za 2 minúty išiel autobus do Wellawaya, kde som prestúpila na bezpečný autobus späť do Elly. Autobusy sú na Srí Lanke známe tým, že sú pekne pomaľované. Ale tento autobus do Wellawaya vyzeral znútra ako bordel. (:

Cestou som ale ešte vystúpila pri vodopáde Ravana, okolo ktorého som už niekoľkokrát prešla, ale nikdy som si ho dobre nepozrela. Vodopád je naozaj obrovský a krásny.