V Penangu som okrem prehliadky koloniálneho mesta Georgetown navštívila aj rôzne iné pekné miesta na ostrove. Jednou z takýchto vecí bola aj krásna tropická záhrada s názvom Tropical spice garden.

Táto záhrada sa nachádza na druhej ostrova, ale z centra Georgetown sem ide pravidelný spoj, autobus číslo 101. Cesta trvá okolo 45 minút. Vstupné do záhrady je 28 MR a záhrada je otvorená každý deň od 9.00.

Išla som sa ráno najesť do svojej obľúbenej reštaurácie a počkala som na autobus, ktorý išiel z rovnakej ulice. Ako sme prechádzali cez Georgetown všimla som si, že aj okrajové časti mesta sú pekné a čisté. Rovnako to vyzeralo aj keď sme vyšli mimo mesta a prechádzali sme cez ostrov. Autobus zastavil presne pred vchodom záhrady.

Vošla som dnu a zamierila ku kase. Veľmi milé pani pracovníčky mi na mape ukázali detaily záhrady a poskytli mi repelent. Išla som si odfotiť pekné jazierko, ktoré je hneď pri vchode, ale prišla za mnou jedna z pracovíčiek, a ukázala na strom. Najskôr som nič nevidela, ale keď som prišla bližšie, zbadala som veľkého hada. Kúsok od neho bolo pekné zelené mláďatko.

Keď som sa dostatočne pokochala, išla som sa pozrieť do samotnej záhrady. Pri jednotlivých stanovištiach som si mohla naskenovať kód a dostala som informácie a danej rastline. Záhrada je veľmi pekne upravená. Najskôr som prešla cez znak stromu života, potom cez malý potôčik až k bambusovej hojdačke.

Odtiaľ som sa išla pozrieť na miesto, kde boli spravené malé vodopády. Pri nich boli na zemi nasadené kamene tak, že keď ste tadiaľ prešli pešo, pôsobilo to ako reflexológia.

Prešla som k mostíkom a ocitla som sa pri ohrade s najstaršími plazmi na Zemi, korytnačkami. Na tabuli bola dokonca spomenutá verzia o plochej zemi. Že sa teda jedná o indický mýtus z roku pána, podľa ktorého je náš svet umiestnený na 4 slonoch, ktoré stoja na chrbte korytnačky. V tejto záhrade si teda naozaj nájde každý niečo.

Ja som pokračovala ďalej a cez pekné chodníčky som sa dostala až k jazierku, kde boli rybičky, ktoré obhrýzajú kožu na nohách. Neváhala som, vyzula som sa, sedla som si, a nechala som rybičky, aby mi trochu ošetrili moje uchodené nohy. Pri jazierku bol aj nápis upozorňujúci na príchod hada, ale ten neprišiel. Škoda.

Pri jazierku sa nachádza aj možnosť občerstvenia. Sú tam pripravené termosky s navarenými čajmi z byliniek priamo zo záhrady. Čaje boli naozaj veľmi chutné a osviežujúce.

Potom som pokračovala do nebezpečnej časti s jedovatými rastlinami. Na začiatku ma pracovníčky upozornili, aby som sa v tejto časti ničoho nechytala. Nachádzajú sa tu rôzne rastliny, a pri každej je presný popis toho, ako môže rastlina uškodiť, ale aj pomôcť. Bolo to zaujímavé. Niektoré rastliny boli naozaj veľmi nebezpečné, až smrteľné.

Odtiaľ som prešla chodníkom cez najvyššiu časť záhrady, kde som pozorovala opicu ako sa hrala s nainštalovaným lampiónom. Opica vyzerala, že jej ten lampión veľmi vadí, a dá sa povedať, že ho aj mierne poškodila.

Ešte som sa vrátila do časti, kde som ešte nebola. Bylinkové terasy. Prechádza sa okolo rôznych druhov rastlín, byliniek a stromov. Táto časť je veľmi pekná. Je tvorená úzkymi cestičkami.

Na konci som sa zastavila ešte pri hlavnom jazierku s rybami a pozrela som si detaily aj tejto časti. Táto časť je až rozprávkovo pekná. Prehliadku Tropical Spice garden som skončila okolo poludnia.

Vyšla som von, postavila som sa na zástavku, v tom za mnou prišiel jeden pakistanský turista, ktorý mi ponúkol, že ide aj s kamarátom autom do Georgetown, a že ma zoberú, ak by som chcela. Usmiala som sa, poďakovala, ale povedala som, že s bezpečnostných dôvodov pôjdem autobusom. Pakistanský turista sa zasmial, ale chápal ma. Za 10 sekúnd sa vynoril zo zákruty  autobus. Bol to pekný výlet v peknom prostredí a na záver ešte milé pozvanie od sympatických ľudí.

Tropical spice garden je naozaj krásna záhrada, ktorú sa oplatí vidieť. Ja jednoducho takýchto tropických záhrad nemám nikdy dosť. Ďalší deň ma čakal ranný výlet na Penang hill a poobedná návšteva chrámu Kek Lok Si.