V Haputale som ostávala dva celé dni. Jeden deň som mala v pláne ísť po stopách známeho čajového obchodníka, pána Liptona.

Majiteľa ubytovania v Haputale som sa pýtala na najlepší spôsob, ako sa dostať na Liptonove sedadlo, tzv. Lipton seat. Na Srí Lanke som bola v novembri, takže všetko bolo treba riešiť skoro ráno, pretože okolo obeda sa už zvyklo zmrákať a poobede pršať. Toto obzvlášť platilo na horách. Haputale je dedina vo výške 1 431 metrov a Liptonove sedadlo až 1 970 metrov.

Domáci mi poradil, že najlepšie je ísť na špeciálny autobus, ktorý ide o 7.30 ráno. Tento autobus stojí približne 1,5 km od Liptonovho sedadla.  Pýtala som sa ho, či ešte bude výhľad, pretože sa mi to zdalo byť už strašne neskoro. Domáci mi potvrdil, že áno. Tak som mu verila.

Ráno som teda prišla na stanicu. Tento autobus stojí za budovou pekárne pri autobusovej stanici. Jazda je celkom adrenalínová, lebo na určitých miestach boli veľké priepasti. Autobus sa postupne plnil zberačkami čajových listov. Prešli sme okolo továrne, kde stojí väčšina autobusov a pokračovali sme ďalej do kopcov.

Vystúpila som na poslednej stanici a zvyšok cesty som kráčala. Za pár minút sa ale začali hmly prevaľovať cez kopce. Zaplatila som vstupné a už zdola som videla, že asi neuvidím nič. Nevadí. Hmly už teraz vyzerali na čajových plantážach magicky.

Vyšla som hore a zbadala lavičku so sochou pána Liptona. Toto miesto bolo pomenované po Sirovi Thomasovi Liptonovi, známom škótskom obchodníkovi, ktorý sa v roku 1890 presťahoval na britský Cejlón, kde sa stretol s Jamesom Taylorom a spoločne predstavili krajine čajové záhrady. Pred Liptonovým príchodom sa Taylor pokúsil na ostrove pestovať kávu, ale kávové plantáže boli zničené plesňou. Lipton podnikal v čajovom priemysle celý život a bol aj prvým obchodníkom, ktorý začal predávať čajové vrecká. Jeho firma s rovnakým názvom, Lipton, funguje presne od roku 1890. Pre mňa bolo toto miesto o to významnejšie, že mi každé ráno už niekoľko rokov robí spoločnosť šálka čierneho Lipton čaju.

Výhľad do údolia nebol síce žiadny, ale bolo krásne vidieť na čajové plantáže z druhej strany. Aj ľudia, ktorí pracovali hore v reštaurácii mi potvrdili, že treba prísť skôr. Najlepšie je to urobiť podľa môjho pôvodného zamýšľaného plánu. Prvým autobusom o 6.00 prísť k továrni Dambethanna a odtiaľ si až k sedadlu vziať tuk-tuk. Potom zísť dole pešo späť cez plantáže k továrni Dambethanna a do Haputale sa odtiaľ vrátiť autobusom. Nevadí, nabudúce budem vedieť. (:

Tak som sa to snažila vidieť pozitívne v tom zmysle, že čajové plantáže v týchto hmlách pôsobili neuveriteľne čarovne. Išla som pomaličky pešo dole, a túto prechádzku som si úplne užívala. Domáci boli milí, všetci sa na mňa usmievali a pekne sa vždy pozdravili. Popri ceste sa nachádzajú aj tabuľky s motivačnými nápismi.

Všade boli aj zberačky čajových lístkov. Je to jedna z najmenej platených prác na Sri Lanke. Kedysi zarobili za deň len okolo 700 LKR (2€), čiže 60€ na mesiac. Teraz im to zdvihli na 1000 LKR (2,84), čo je 85€ na mesiac. Nepredstaviteľné.

Ako som schádzala, hmla bola stále hustejšia. Začalo jemne mrholiť, ale nevadilo mi to. Bolo tu krásne aj v daždi. Pokračovala som smerom k továrni.

Pri továrni sa počasie zlepšilo, dokonca aj na chvíľku vykuklo slnko. Išla som dnu, pretože som chcela ísť na prehliadku. Továreň Dambethanna založil práve Thomas Lipton tiež v roku 1890 a vyrába sa v nej jeho slávny čierny čaj Lipton Ceylonta. Je to najstaršia a jedna z najväčších tovární na Srí Lanke. Srí Lanka má inak viac ako 1000 továrni na spracovanie čaju.

Hneď sa ma spolu s jedným párikom ujal starší pán. Dal nám návleky na nohy a rúška, a zobral nás po celej továrni. Boli sme v priestoroch, kde sa vozia čajové lístky, kde lístky oxidujú, kde sa čaj suší a kde sa balí. V celej továrni bola neskutočne krásna vôňa čaju. Na konci sme ochutnávali rôzne druhy. Na domov som kúpila aj pol kila čaju za neuveriteľné 2€.

Pred továrňou stáli autobusy, ktoré išli dole do Haputale. Povedala som im, že pôjdem, ale zatiaľ pôjdem pešo a cestou nasadnem. Tak som si ešte užila posledné zahmlené momenty. Autobus ma dobehol presne v pravú chvíľu, kedy hmla začala byť znova strašne hustá a začalo poprchať. Bolo to práve na mieste, kde končili plantáže.

Napriek tomu, že som nemala výhľad priamo z Lipton seat, tento deň som si perfektne užila. Hlavne som sa vrátila do histórie čaju, ktorý ma každé ráno už niekoľko rokov prebúdza.