Posledný celý deň bolo krásne slnečno a v pláne som mala výstup na malý kopec (veľmi malá sopka) s názvom volcan Tortuguero pri dedine s veľkolepým názvom San Francisco, z ktorej vidieť celú oblasť Tortugera. Túto sopku nenavštevuje veľa turistov. Väčšina ľudí ostáva len na jeden celý deň v Tortuguero. Ja som ale chcela využiť to, že je cesta do Tortuguero veľmi náročná. Preto som sa tu rozhodla stráviť dva celé dni a ísť pozrieť aj do tohto malého národného parku.

Na začiatok turistickej cesty som sa musela dostať verejnou dopravou, čiže loďkou. Milý pán šofér loďky mi chcel pomôcť a vysadil ma síce najbližšie od výstupu, ale úplne uprostred ničoho. Bol tam len jeden chlapík, čo predával kokosy a pôsobil na mňa dosť pofidérne. Nikde nikto v okolí, žiadna civilizácia. Tak na tomto mieste ma chytila naozaj panika. (V Tortuguero už nejakú tú zabitú turistku pred pár rokmi našli). Neostávalo mi nič iné len zrýchliť a ísť hore. Dúfajúc, že tam stretnem nejakých ľudí.

Zrazu počujem hlasy. Videla som nejakú turistku so sprievodcom, tak som si vydýchla. Tí mi povedali, že hore je ešte jedna rodina. Išla som hore a milšiu rodinu, ako túto, som v Kostarike ešte nestretla. Neskutočne dobrí ľudia, s ktorými som nejakú tú hodinu potom ešte strávila.

Hore je krásny výhľad na celú oblasť Tortuguero, na dedinky, na dlhú pláž a na divoké kanály, po ktorých som sa plavila včera. Oplatilo sa sem vyjsť.

Dole som už išla s rodinou. Od už nie pofidérne vyzerajúceho pána sme si dali kokos a prešli sme spolu pešo do dedinky San Francisco. Tam sa so mnou v prístave rodina rozlúčila. Ešte mi navrhla, aby som sa zviezla s nimi, ale ja som počkala na svoju loďku.

Cesta späť do Tortuguero bola fajn, bral ma ten istý šofér loďky a počas cesty mi kýval usmiaty Kostaričan, ktorý na loďke prevážal 3 psíkov. Takýto je život na konci sveta.

Dnes bol krásny deň a ja som bola naozaj šťastná, že som obetovala pár dní v komerčnej  La Fortune a namiesto toho som išla na toto odľahlé miesto plné divokej prírody. Páčilo sa mi to tu. Išla som si sadnúť na pláž a ešte si to tu užívať. Z môjho ubytovania El Icaco Tortuguero to bolo na skok, takže som tu mohla ostať až do neskorého západu.

Na ďalší deň ma čakala cesta do posledného miesta v Kostarike, trochu som bola smutná, že videnie jedného krokodíla trvalo asi 3 sekundy, keďže mojim cieľom bolo v Tortuguero práve zhliadnutie krokodílov, ale to ešte som netušila, aký adrenalínový zážitok zažijem na druhý deň.