Do Kuala Lumpur som pricestovala z krásneho pralesa Taman Negara. Hneď po vystúpení z autobusu som si všimla, že ľudia v Kuala Lumpur boli veľmi milí. Asi najmilší, akých som zatiaľ v Malajzii stretla. Vybrala som si taký autobus, ktorý prichádza na severnú stanicu Perkeliling, pretože odtiaľto som to mala veľmi blízko do môjho nového pekného ubytovania , kde som chcela stráviť 6 nocí a poriadne si pozrieť hlavné mesto Malajzie. Počas toho, ako som pešo prechádzala do penziónu som si všimla, že všade je veľmi čisto, a mesto vôbec nie je také preplnené, aké väčšinou bývajú hlavné mestá juhovýchodnej Ázie. Dokonca tu bola aj pomerne tichá doprava. V tento deň som sa len ubytovala a išla som sa najesť do neďalekej indonézskej reštaurácie.

Na druhý deň ráno som si išla pozrieť jaskyne Batu, alebo Batu caves. Jaskyne Batu sú jednou z najvýznamnejších hinduistických svätýň mimo Indie. Sú zasvätené lordovi Muruganovi a sú hlavným pútnickým miestom, najmä počas hinduistického festivalu Thaipusam. Tieto jaskyne som plánovala pozrieť až dva krát. Prvýkrát dnes a druhýkrát predposledný deň. Deň, kedy sa tu každoročne odohráva práve tento šialený festival.  Ale o tom neskôr.

Najlepší prístup k jaskyni Batu je vlakom. Ja som bývala blízko jednej zo staníc, takže som si len kúpila lístok, počkala na vlak a asi za 25 minút som bola pri jaskyniach.

Areál jaskýň už mal teraz nádych festivalu. Najskôr som išla nesprávnym smerom a narazila som na miesto, kde sa vyberalo vstupné do zimnej krajiny. Bola tu vytvorená umelá zimná krajinka, v ktorej sa ľudia mohli odfotiť. Podľa toho, čo som videla bola táto atrakcia pre Indov veľmi populárna.

Cez dlhú ulicu, kde boli cítiť typické indické vône a smrady, som sa dostala až k obrovským schodom, ktoré vedú do jaskyne. Schodov je 272 a sú natreté rôznymi farbami. Vedľa nich stojí 43 metrová socha lorda Murugana. Už dnes, tri dni pred sviatkom, tu bolo pomerne dosť ľudí. Už som dokonca aj videla dve ženy, ktoré sa po schodoch plazili. Vyzerali tak, že ak im išlo o utrpenie, tak si túto misiu aj naozaj plnili.

Pomaly som kráčala hore po schodoch. Popri schodoch bolo veľa opíc, ktoré kradli jedlo ľuďom alebo hrabali sa v odpade. Vyšla som hore. Jaskyňa je naozaj veľká. Najskôr som si pozrela hlavný veľký priestor.

Na druhej strane jaskyne boli ďalšie schody. Pred schodmi som už dokonca videla jedného poprepichovaného muža. Druhý mal zase úplne doničené nohy. Ostatní mu pomáhali tak, že mu k chodidlám prikladali horiace sviečky. Toto všetko bola len predzvesť šialenosti počas dňa hlavného festivalu.

Na tomto mieste bola aj pomerne veľká klietka so sliepkami. Zatiaľ som nechápala, k čomu slúži. Vyšla som hore po druhých schodoch, a ocitla som sa na krásnom mieste. Aj toto bola kedysi jaskyňa, ale keďže sa tu prepadol strop, dopadali sem slnečné lúče. Toto miesto vyzeralo naozaj magicky a ani sa nečudujem, že tu bol zriadený chrám.

Jaskyne Batu sú staré viac ako 400 miliónov rokov a v dávnej minulosti slúžili domorodcom ako úkryt. Vznikli vo vápencovom kopci. Moderná história jaskýň Batu sa datuje do roku 1878, kedy britský prírodovedec William Hornaday zverejnil existenciu týchto jaskýň, čo viedlo k zriadeniu chrámu tamilským vodcom Pillaiom v roku 1891.

Prechádzala som sa po tomto hornom poschodí vedľa svätyne a všimla som si, že tu voľne pobehujú aj kohúti alebo sliepky. Sú to tie sliepky z nižšieho poschodia, ktoré si ľudia môžu kúpiť a na hornom poschodí ich obetovať tak, že ich len vypustia. Okrem toho tu poletovalo aj dosť netopierov a holubov, ktoré prelietavali vyzobávať sliepkam zrno. Ako som sa neskôr dočítala, v týchto jaskyniach žije aj jeden druh pavúka, ktorý sa nenachádza nikde inde vo svete len tu.

Potom som sa jedného mladého muža spýtala, že ako je to presne s tým festivalom, pretože každý deň sa robí niečo iné. Vysvetlil mi, že zajtra, čiže v nedeľu, sa z chrámu Mariamman na druhej strane Kuala Lumpur vezme socha a pešo sa s ňou pôjde do jaskýň. Prinesú ju v pondelok a v utorok bude hlavná oslava, ktorá bude trvať tri dni, ale najviac sa toho bude diať práve v utorok, kedy som sa sem aj chystala prísť. Poradil mi aj nejaké konkrétne veci ohľadne festivalu. Potom som sa už len vrátila do hlavnej jaskyne a začala som schádzať nekonečnými schodmi. Rozosmiala ma opica, ktorá akurát niekomu ukradla plechovku a začala z nej piť.

Prešla som na vlak a odviezla som sa späť k ubytovaniu. Išla som sa najesť, trochu som si pospala a podvečer som sa ešte išla pozrieť k mrakodrapu Petronas – ikone Kuala Lumpur.