Ráno som mala stretnutie s Jinou z Kórey, ktorú som stretla v Haputale na ubytovaní. Tiež bola v týchto dňoch v Elle. Dohodla som sa s ňou, že na turistiku na Ella rock pôjdeme spolu.

Začiatok turistického chodníka vedúceho na Ella rock je v dedine Kitha Ella pri stanici. Sem sa dá dostať kráčaním po koľajniciach zo stanice v Ella. Cesta trvá okolo 40 minút. Alebo sa sem môžete vlakom odviesť a vystúpiť na stanici Kitha Ella.

S Jinou som sa stretla ráno o 6:10 a vlak mal ísť o 6.40. Jina mala so sebou len plátenú tašku. Pýtam sa, či má vodu. Jina odpovedá, óóó water, noooo. Tak som jej poradila, že by si mala vodu kúpiť, vzhľadom na to, že dnes aj niečo vystúpame a na Sri Lanke je viac ako 30°C. Potom pozerám na nohy. Jina prišla v žabkách. Skoro som odpadla. Jej odpoveď ma ale naozaj „upokojila“. Ževraj tieto žabky sú veľmi pohodlné (: Niečo mi to pripomenulo z našich slovenských hôr.

Vlak prišiel na čas a na prvej stanici Kitha Ella sme zoskakovali z vlaku z metrovej výšky. Dole sme pochopili, že stanica bola na opačnej strane vlaku. No, tento deň veru nezačal veľmi šťastne.

Na stanici boli aj dve Nemky, ktoré keď nás videli, počkali. Dobehli sme ich a dohodli sme sa, že pôjdeme hore radšej spolu z bezpečnostných dôvodov. Cestou sa k nám ešte pridal sympatický párik z Argentíny.

Cestu je najskôr pomerne ťažké identifikovať, keďže sa tu nenachádzajú žiadne tabuľky pre navigáciu. Najskôr treba pár minút kráčať po koľajniciach smerom jazdy vlaku a potom nasleduje prudká odbočka vľavo pri väčšom kameni, za ktorou je most. Na konci mostu nás to automaticky viedlo vpravo, ale správna cesta ide do svahu naľavo medzi plantáže. Potom už len treba nasledovať cestu.

Na tejto ceste striehnu tzv. falošný sprievodcovia, ktorí vám najskôr ukážu zlú cestu a potom vás hrdinsky odvedú na správnu, samozrejme za peniaze.

Najskôr sme prechádzali cez políčka, potom sme prešli kratší úsek cez les, až sme sa dostali na prvú vyhliadku.

Potom sme začali prudko stúpať do lesa. Najskôr úzku cestou so šmykľavou žltou pôdou, potom cez úsek, cez ktorý tiekol potok, potom už na suchej zemi strmo hore cez les, až sme sa napojili na širšiu cestu na hrebeni. Tam už bola hlavná vyhliadka, kde sa vyberalo vstupné.

Ako sme prišli na vyhliadku, na ktorej nás čakal psík, opakoval sa scenár zo včera z Little Adams Peak. Asi iba 30 sekúnd po príchode bol nejaký výhľad. Potom sa okamžite všetko zahalilo do oblakov.

Chvíľu sme tam všetci 6 čakali, ale nič sa nedialo, tak sme išli vyskúšať pozrieť na druhú vyhliadku. Tu jemne sem tam niečo presvitalo, tak sme aspoň videli výšku, v akej sme. Aj tu nám zábavu robil psík. Na Srí Lanke platí pravidlo, že na každej vyhliadke je jeden pes. Argentínčanka a Nemky sa zabávali vyberaním pijavíc z topánok.

Najedli sme sa a prešli sme opäť k prvej vyhliadke cez les zahalený do hmly. Bolo stále zamračené, a Nemky sa od nás oddelili. Už potrebovali ísť naspäť kvôli časovej tiesni.

Ako odišli, asi za minútu zrazu zafúkal vietor, a všetku oblačnosť odfúklo. Pred nami sa objavil neskutočne krásny výhľad na obrovské údolie, boli sme na úrovni mrakov. Tak sme sa všetci z toho tešili, a bolo nám ľúto Nemiek, ktoré prišli hore naozaj úplne zbytočne.

Pofotili sme, pokochali sa a išli sme dole. Prekvapivo sa išlo najviac dobre mojej kamarátke z Kórey v žabkách. S Argentínčanmi sme sa smiali, že to vyhrala a mala topánky odolné voči všetkému – vode, šmyku, blatu, pijaviciam.

Na prvej spodnej vyhliadke, kde sme už ráno boli, sme si ešte spravili spoločné fotky. Zistila som, že je odtiaľ krásne vidno aj Little Adam´s peak. Keď som trochu priblížila záber, videla som zreteľne aj ľudí na miestach, kde som včera stála ja.

Vrátili sme sa späť cez čajové plantáže do Kitha Ella. Cestou sme prechádzali cez niekoľko obrovských mravenísk, ktoré vyzerali ako skaly. Na stanici sme sa spýtali, či nám nejde nejaký vlak do Ella, ale ďalší išiel až za dve hodiny. Tak sme išli po koľajniciach. Cestou sme sa ešte osviežili  kokosovým orechom. Dá sa kúpiť aj priamo na koľajniciach.

Turistika na Ella rock je oveľa náročnejšia ako výstup na Little Adams peak. Preto tu nie je ale toľko ľudí. Hlavne treba prísť skôr ráno, pretože výhľady sú za dobrého počasia naozaj krásne.