UNESCO Chrám Budhovho zubu je významným miestom uctievania Budhistov založeným v 16. storočí. Každý Budhista v krajine by mal aspoň raz za život tento chrám navštíviť. Svätyňa sa nachádza v blízkosti komplexu kráľovského paláca bývalého kráľovstva Kandy. V minulosti bolo vyhlásené, že ktokoľvek uchová a chráni relikviu zubu, automaticky dostane moc vládnuť krajine.

Každý deň sa do tohto posvätného priestoru vydávajú tisíce pútnikov oblečených v bielej farbe, ktorí nesú lotosové kvety ako obetu, a modlia sa. Toto uctievanie je známe ako púdža.

Zub zostáva skrytý v zlatej rakve, ale návštevníci počas púdžy chcú zazrieť aspoň túto dobre chránenú vnútornú svätyňu, kde je zub uložený.

Počas sprievodu Esala Perahera sa každoročne rakva s relikviou predvádza po uliciach na chrbte slona. 10-dňový festival je jedným z najväčších budhistických festivalov na svete a najvýznamnejším na Srí Lanke.

Púdža sa vykonáva každý deň o 5.30, 9.30 a 18.30. Návšteva tohto chrámu je teda odporúčaná práve v týchto časoch. Ja som prišla ráno na púdžu o 9.30.

Tento krát som už bola vhodne oblečená (na rozdiel od prvej prehliadky mesta), vyzula som si topánky, a vstúpila do chrámu. Pozrela som si spodnú časť a išla som sa pozrieť hore. Tam na krajoch sedeli budhisti v bielom. Niektorí pokladali kvety a dary na stôl pred dvierkami, za ktorými je údajne zub. Bola tam aj časť, kde sedeli iba ženy s malými bábätkami.

Išla som znova dole a v tom sa ozval gong. Za chvíľu sa objavili páni v špeciálnych oblečeniach, ktorý bubnovali. Chodili stále okolo miestnosti. Na jednej strane stáli ľudia v rade a modlili sa, keď muži prechádzali okolo nich. Veľmi som nechápala, čo sa deje, tak som sa išla zase pozrieť na vrchné poschodie.

Tam sa už ľudia tlačili v rade, keďže dvierka k truhle so zubom boli otvorené. Pridala som sa teda do radu aj ja. Keď som sa predrala cez najväčšiu tlačenicu, prišiel nejaký pán a hovorí, že dvierka sa už zavreli a že sa zase otvoria o pol hodinu.

Až teraz som vlastne pochopila, ako funguje tento chrám. Počas časov tzv. púdže, čo trvá zvyčajne hodinu a pol, sa niekoľkokrát otvoria dvierka, za ktorými je relikvia zubu v špeciálnej rakve. Ľudia stojaci v rade čakajú, kým sa nedostanú pred tieto otvorené dvierka, aby si mohli rakvu na pár sekúnd pozrieť a rýchlo sa pomodliť. Lenže dvierka nie sú otvorené celý čas. Trvá to len zopár desiatok minút, potom sa znovu zavrú, a ľudia ostávajú naďalej v rade čakať, kým sa dvierka znova neotvoria.

V miestnosti nebol skoro žiadny vzduch, išla som sa teda vyvetrať na vzduch. Celý tento chrám mi prišiel dosť absurdný.

Keď prišiel čas išla som opäť hore. Teraz som sa ale postavil do stredu priamo pred dvierka za stôl s obetami, aby som si mohla zlatú truhlu odfotiť. Aj tu sa ľudia začali po otvorení dvier extrémne tlačiť. Keď sa mi podarilo pretlačiť pred stred, aby som videla čo je dnu, videla som len veľkú žiaru a  nejaký zlatý objekt. Nebolo to dobre vidno, a nedalo sa to ani dobre odfotiť.

Za chvíľu som si všimla, že sa rada zmenšuje a ľudia sa už tak netlačia..

Tak som sa rozhodla, že idem opäť do rady, aby som sa pozrela rovno pred dvierka aj ja. Bolo ešte dosť času do zatvorenia dvierok. Keď som bola na rade pripravovala som si foťák, ale strážnik ma zahriakol, že sa nemôže fotiť. Dofotené.

Po všetkých týchto peripetiách sa mi teda po dvoch hodinách podarilo na 3 sekundy zhliadnuť rakvu, v ktorej je údajný zub Budhu. No teda, bol to veľmi špeciálny zážitok.