Toto je príbeh o tom, ako som havarovala na motorke na Koh Samui. Začiatok môjho druhého pobytu v Thajsku nebol najlepší. Po príchode do Bangkoku som išla nočným vlakom do Surat Thani a loďou na Koh Samui. Zostala som v hoteli, ktorý sa nachádzal asi 15 minút chôdze od hlavnej pláže Chaweng.

Nasledujúci deň som si plánovala požičať motorku a preskúmať celý ostrov. Ale hneď v prvý deň, tesne pred Vianocami, sa moje plány zmenili. Po celodennom oddychu som sa rozhodol ísť na miesta, ktoré som už poznala z môjho prvého pobytu v Thajsku na Koh Samui.

Bol večer a bola som hladná. Chcela som nájsť nejakú miestnu reštauráciu v blízkosti môjho hotela, pretože som sa snažila vyhnúť všetkým tým preplneným a predraženým turistickým reštauráciám s nekvalitným jedlom. Jedna bola asi 3 minúty od môjho hotela. Objednala som si jedlo, samozrejme Pad Thai, po ktorom som 3 roky tužila. A môžem povedať, že taký dobrý Pad Thai som ešte nejedla.

Personál bol ku mne veľmi milý. V tejto časti mesta nechodí veľa turistov, pretože je to ďalej od hlavnej cesty a pláže. V reštaurácii sedel mladší chalan, pil pivo a hovoril veľmi dobre po anglicky. Bol to synovec šéfkuchára. Povedal mi, že pracoval v dobrom hoteli ako čašník, takže sa naučil po anglicky. Objednal mi pivo a rozprávali sme sa ďalej. Po 30 minútach som sa postavila, že musím ísť, pretože už bolo neskoro. Chalan ma začal prehovárať, aby som na pláž Chaweng nešla sama, pretože to bolo dosť ďaleko. Spýtal sa tety, či si môže požičať motorku, aby ma tam zaviezol. Teta, samozrejme, súhlasila. Ja som začala váhať. Chlapec bol veľmi milý, ale mala som zvláštnu intuíciu. Dokonca som sa spýtala aj jeho tety, či je to dobrý nápad. Ale tá nemala žiadne pochybnosti. A tak som nakoniec súhlasila a sadla som si na  motorku.

Hneď ako sa rozbehol, vedela som, že je zle. Išiel strašne rýchlo a nemal dobrú rovnováhu. Okamžite som si uvedomila, že môj nový „kamarát“ nevypil len jedno pivo. Začala som na neho kričať. „Choď pomalšie!“ Nespomalil. Potom som zakričala:  „Zastav“. Nezastavil. V tej chvíli som si uvedomila, že skôr či neskôr havarujeme.

Ten moment prišiel v jednej ostrej zákrute. Pri vysokej rýchlosti sa tak silno naklonil, že sa zrazu kolesá odlepili od zeme. Nikdy nezabudnem na ten pocit letiacej motorky. Letela som pár metrov. Keď som videla blížiaci sa obrubník, automaticky som sa snažila chrániť si hlavu. Došúchala som sa na asfalte k obrubníku. Bola som v šoku. Okoloidúci Thajci za mnou okamžite bežali a pomohli mi postaviť sa. Nemala som prilbu. Toto bolo zhodou okolností prvýkrát v živote, čo som sedela na motorke bez prilby!

Všetko ma bolelo. Snažili sa mi pomôcť. Na nohách som mala niekoľko otvorených rán a tiekla mi krv. Zistila som, že som celá, ale začal som sa obávať vnútorného krvácania. Vedel som, že musím chvíľu počkať a uvidím, či sa mi nestane niečo vážnejšie. Poďakoval som Thajčanom za pomoc a išla som do lekárne. Chlapec doslova ušiel z miesta havárie.

Cestou som videla Thajčanky čakať na klientov pred masážnym centrom. Keď ma uvideli, vzali ma k sebe a bez váhania mi krv na nohách umyli. Ukázali mi, kde je lekáreň. Milá pani z lekárne sa pozrela na rany a povedala, že infikovať sa môže len jediná hlboká, čo sa bohužiaľ stalo o dva týždne neskôr. Jemne mi ošetrila rany. Usmiala sa a povedala, že všetko bude v poriadku. Išla som do baru Ark, kde som sa neskôr bavila s ďalšími turistami a rozhovor mi pomohol zabudnúť na túto nepeknú udalosť.

Na druhý deň som si pomyslela: „Takže Katarína, vitaj v Thajsku.“ Ale keďže som vedela, že zlé veci sa vždy dejú z nejakých dobrých dôvodov, prišiel som na možný záver. Ak by sa mi táto nehoda nestala paradoxne v prvý deň, na druhý deň by som si požičala motorku. A všetko mohlo byť ešte horšie. Po Ázii som jazdila veľa, ale nikdy som nemala žiadnu nehodu, pretože som veľmi opatrná. Ale keď som neskôr videl spôsob jazdy na Koh Samui, či už domácich, ale aj turistov, častokrát pod vplyvom alkoholu, som si istá, že moja jazda na ostrove sa mohla skončiť tragicky.

Vonkajšie rany sa mi v mori zahojili za pár dní, ale vnútorné zranenia na nohe mi zostali ešte niekoľko dní. Lieky proti bolesti mi pomohli, takže to neovplyvnilo moju cestu, ale aj jemná bolesť mi vždy pripomenula, že musím byť pri cestovaní opatrná, pretože som na to v poslednej dobe začala zabúdať.