Bolo krásne slnečné ráno. Z Haputale a obzvlášť z môjho ubytovania bol aj teraz úžasný výhľad. Dnes mi končil pobyt v Haputale, pretože som sa chcela vlakom presunúť do dedinky Ella. Vlak mi išiel až o 12:15, tak som mala ešte celé doobedie čas. Ideálne na návštevu a rannú prechádzku k Adisham Bungalow. Táto pamiatka sa nachádzala iba 3,4 km od môjho ubytovania v Haputale.

Prešla som okolo školy, a detičky sa spoločne modlili. Po ceste som fotila výhľady, čajové plantáže, a ľudí. V tomto momente som si uvedomila, ako dobre mi je v tejto krajine a ako som si ju za tie dva týždne obľúbila.

Prišla som už skoro k hlavnému vchodu, ale mala som ešte čas, lebo bránu otvárajú až o 9.00. Tak som ešte vystúpala schodíkmi uprostred plantáží. Po pravej strane boli domy. Ujo z jedného z domu ma zavolal k nim na strechu, kde vešali prádlo, aby som sa pozrela na výhľad. Spravila som pár fotiek a išla som k hlavnému vchodu Adisham Budgalowu.

Adisham Bungalow bol kedysi vidieckym domom Sira Thomasa Lestera Villiersa, ale dnes v ňom sídli Adishamský kláštor svätého Benedikta. Bol postavený v roku 1931 v jednom z najmalebnejších miest v regióne, a navrhnutý v tudorovskom štýle podľa hradu Leeds v Kente. Má všetky prvky toho, čo by ste našli v pravom anglickom sídle. V jeho okolí je krásna záhrada a ovocný sad.

Pozrela som si záhrady, samotné sídlo zvonka a išla som sa pozrieť aj dnu. Sprístupnených je len pár izieb. Dá sa tu aj ubytovať. K dispozícii sú dve izbe so sociálnym zariadením.

Po prehliadke som nahodila rýchlejšie tempo, a išla som späť dole. Bolo stále krásne slnečno. V jednom úseku na mňa na ceste začali štekať psy a rozbehli sa po mne. Tak som sa prudko otočila a čakala som s prižmúrenými očami, čo sa ide stať, a či strávim poobedie v nemocnici napichaná injekciami proti besnote. Za sebou ale počujem nejaký ženský krik. Pozriem sa späť a vidím staršiu pani, ktorá držala palicu a zaháňala psov. Naznačila mi, že už môžem ísť. Začala som sa teda vracať a pani prešla väčšiu časť ešte so mnou s palicou, aby si bola istá, že sa psy nevrátia a že mi neublížia. Srílančania sú jednoducho extrémne dobrí ľudia.

V Haputale som si zobrala veci z ubytovania, išla som sa najesť a prešla som k vlakovej stanici. Vlak išiel dokonca ešte skôr, ako bol jeho oficiálny čas. Myslím, že Srí Lanka je jediná krajina v Ázii, kde sa toto deje (:

Tento vlak bol úplne prázdny a počas celej cesty boli pekné výhľady. Za hodinu som bola v Elle, kde som plánovala ostať celé 4 dni.