Štefanová – Sedlo Medziholie – Veľký Rozsutec – Sedlo Medzirozsutce – Pod Pálenicou – Pod Tanečnicou – Vrchpodžiar – Štefanová (Celková dĺžka: 18 km, Stúpanie: 1 250 m, Klesanie: 1 250 m)

S kamarátkou sme dlhšie plánovali spoločnú túru. Nakoniec sme sa zhodli v tom, že sme obe už veľmi dlho neboli na Rozsutcoch v Malej Fatre. Obe sme boli po úraze a na Rozsutce sme mali celý víkend. Plán bol taký, že v sobotu vyjdeme na Veľký Rozsutec a v nedeľu prejdeme cez Jánošíkove diery na Malý Rozsutec.

Stretli sme sa v Terchovej, ubytovali sme sa v peknom penzióne a na druhý deň skoro ráno sme si počkali na autobus do Štefanovej. Stretli sme pána domáceho, ktorého sme sa pýtali na nejaký otvorený obchod v Štefanovej takto skoro ráno, a zjavne sme mu boli sympatické, lebo po ukončení konverzácie nás ešte zavolal a podaroval nám malé poldecové borovičky v sklenených fľaškách na zahriatie (: No milé.

Keď sme v Štefanovej vystúpili, hneď sa pred nami rozprestrel Veľký Rozsutec. Začali sme. Najskôr cesta vedie pomerne strmo hore. Išli sme úplne samé, z lesov bolo počuť len zavíjanie jeleňov počas ruje. Našťastie nás dobehla jedna väčšia skupinka. Prešli sme do časti, kde si ešte z pred pár rokov pamätám všade v okolí les, ale teraz je tu obrovský výrub. Smutný pohľad.

Prešli sme ešte kúsok vyššie a dostali sme sa k prvému rázcestníku. Odtiaľto vedie veľmi príjemný chodník, takmer po rovinke až k ráczestníku Medziholie. Toto miesto vyzerá ako kruhový objazd. Tu sme si dali prestávku a obdivovali sme majestátny Rozsutec, ktorý je odtiaľto veľmi dobre vidieť.

Keď sme si oddýchli a doplnili cukor, vydali sme sa na náročnejší úsek, samotný výstup. Cesta najskôr vedie cez les, postupne sa ocitáte na otvorených priestranstvách odkiaľ začína byť viditeľný aj rázcestník v podobe kruhového objazdu. Potom sa začne prudko stúpať a terén začne byť celkovo náročnejší.

Neskôr musíte začať používať aj ruky a pribudnú aj menšie rebríky. Výhľady sú ale stále krajšie a krajšie. Najhoršia je posledná časť, kedy stúpate prudko hore cez skalu. Na pomoc je tu nainštalovaná reťaz. Hore sa prejde cez úzku cestičku popri skale a dostanete sa na posledný rázcestník.

Odtiaľto je to na vrch Rozsutca už len zopár minút. Je tam ešte jedno miesto, kde sa treba pridržať reťaze a ste na vrchole. Urobili sme si spoločnú vrcholovú fotku a išli sme sa posadiť o kúsok nižšie, kde je krásny výhľad na hlavný hrebeň Malej Fatry.

Odpočinuli sme si a začali sme schádzať opačnou stranou, smerom na sedlo Medzirozsutce. Odtiaľto je ešte zopár pekných vyhliadkových miest. Prechádza sa najskôr úzkou cestičkou s kosodrevinou, kým cesta nezíde do lesa. Lesná cesta vedie pomerne strmo dole. Boli sme prekvapené, pretože stále veľmi veľa ľudí vychádzalo hore.

Zišli sme do sedla Medzirozsutcie, odkiaľ je zase pekný výhľad na Malý Rozsutec. Trochu sme podebatovali s inými turistami, občerstvili sme sa a išli sme zelenou značkou dole. Táto značka je tzv. zjazdová značka pre Jánošíkove diery, ktoré by sa mali ísť len smerom hore. Táto lesná cestička je príjemná a aj tu vie človek nájsť pekné miesta.

Na rázcestníku Podžiar sme odbočili na žltú značku na smer Štefanová. Chvíľu sme ešte išli po lese a vynorili sme sa na krásne zakvitnutej lúke, kde sme si ešte na slniečku chvíľu posedeli. Tento nápad dostalo už pred nami viac turistov. Pred nami bol už len posledný úsek dole do Štefanovej. Autobus nám nešiel, tak sme skúsili stopovať, keďže odtiaľto všetky cesty vedú iba do Terchovej. To sa nám aj hneď podarilo. V Terchovej sme si dali v kolibe bryndzové halušky, a skonštatovali sme, že to bol veľmi príjemný deň.

Veľkého Rozsutca som sa bála hlavne z toho dôvodu, že je to na Slovensku veľmi populárna túra, a že bude preplnený. Ale vôbec to nebolo také zlé. Išli sme cez víkend, v najkrajšom stabilnom jesennom počasí, ale tým, že sme začali skoro ráno, tak sme nejak to množstvo turistov ani nepocítili a tento deň sme si naozaj užili. Na druhý deň nás čakala túra na Malý Rozsutec.