Túra z Majerovej skaly na Krížnu, Kráľovu studňu, Japeň a stretnutie s medvedími mláďatami

Deň 1: Staré Hory – Majerova skala – Pod Líškou – Krížna – Horský hotel Kráľova studňa (Celková dĺžka: 11,7 km, Stúpanie: 1 232 m, Klesanie: 442 m)

Deň 2: Horský hotel Kráľova studňa – Úplaz – Japeň – Staré Hory (Celková dĺžka: 11,5 km, Stúpanie: 254 m, Klesanie: 1054 m)

S dvoma kamarátmi sme vo volebný víkend v piatok začali turistiku vo Veľkej Fatre. Auto sme nechali na hlavnom parkovisku na Starých Horách. Dnes sme mali v pláne vyjsť na Majerovu skalu, odtiaľ ísť na Krížnu a skončiť v horskom hoteli Kráľova studňa. Na druhý deň sme chceli ísť traverzom cez Úplaz a Japeň späť k autu.

V tento jesenný deň bol už od rána veľmi teplý. Nahodili sme celkom svižné tempo po modrej značke nad Starými horami. Rozprávam chalanom o tom, ako je v tejto hore veľa medveďov, ktoré schádzajú dole do dediny. Ešte som ani nedokončila myšlienku a počujem: „Aha“. Pozrela som sa pod nohy a vidím, že som práve prešla okolo čerstvého medvedieho dôkazu. Niekto už mal česť do neho stúpiť. Bolo zreteľné, že medveď si pochutnával na šípkach. Ideme ďalej asi pol hodinu a zrazu sa na nás z cesty usmieva ďalší medvedí dôkaz.

Prešli sme cez zvážnicu, kde sme si dali krátku prestávku. Cesta sa teraz stáčala do lesa. Bola strmšia, tak sme spomalili. Začala som byť strašne smädná z dusna, ktoré dnes bolo, ale rozhodla som sa, že si otvorím Radler na Majerovej skale a pred vrcholom už nebudem piť. Toto rozhodnutie si vybralo svoju daň a na Majerovu skalu som došla kvôli dehydratácii z posledných síl.

Prišiel teda čas sa poriadne občerstviť. Zo skaly je krásny výhľad. Bola viditeľná aj R1 do Bystrice, z ktorej je Majerova skala pekne vidieť. Hore bolo zopár turistov, slniečko svietilo a nad nami krúžil kŕdeľ krkavcov. Vyzeralo, že hniezdili niekde nablízku a nemali dobrý pocit, že sme tam boli. Odkedy som bola napadnutá vtákmi na Faerských ostrovoch, tak si nevedome dávam pozor aj na operencov, ktorý nado mnou krúžia. (:

Keď sme nabrali síl, pobrali sme sa ďalej, smerom na Krížnu. Prejde sa kúsok cez les a na konci sa veľmi prudko klesá nepríjemným strmým terénom, kde si treba pomáhať aj rukami.

Ocitli sme sa na lúke na bočnom hrebeni Veľkej Fatry. Na týchto otvorených priestranstvách sa aj oveľa ľahšie stúpa, keď človek vidí tie krásy okolo seba. Prešli sme okolo domčeka horskej služby, ktorý ma pred pár rokmi zachránil, potom okolo vyhorenej hornej stanice vleku až na Rázcestie pod Krížnou.

Videli sme, že je na Krížnej veľa ľudí. Ale keď sme prišli hore, zistili sme, že je to jedna skupinka 31 cyklistov. Nejakí chalani boli kamaráti a tí prizvali ďalších kamarátov až z toho vznikla takáto partička, ktorá chodí dvakrát do roka na cyklovýlet. Zrazu sa na horizonte zo severnej strany objavili plne nabalení ľudia na koňoch. Toto zase bol pán Slovák a jeho kamaráti z Čiech, ktorí si koníkov priviezli, aby mohli ísť na koňotúru do Veľkej Fatry. Úžasné! Tak som si uvedomila, že sme sa tam stretli tri rôzne skupiny, s rôznym oblečením, s rôznou výbavou, ale s niečím spoločným.  Láskou k prírode. Všetci sme sa hore medzi sebou rozprávali, smiali a fotili. Pekná skúsenosť.

Potom sme pokračovali ďalej. Užívali sme si ešte farby Fatru pri nízkom slnku. Bola už jeseň a pred západom slnka to už bolo riadne cítiť. Prudko sa začalo ochladzovať. Prešli sme okolo prameňa s rovnakým názvom ako chata a pomaly sme zišli k nej.

Na chate sme bývali v turistickej časti, a dali sme si zaslúžené pivko. Dozvedeli sme sa, že hore v reštaurácii majú poľovníci párty pri príležitosti ukončenia poľovníckej sezóny. K nim sme sa potom  v priebehu večera infiltrovali a na chate sme sa ešte aj celkom dobre zabavili.

V sobotné ráno aj celý sobotný deň sa už tiahol vo volebnom duchu. Rozlúčili sme sa na chate a vybrali sme sa smerom hore k prameňu, kde sme si nabrali čerstvú vodu. Odpojili sme sa z červenej značky na zelenú značku, ktorá pekne traverzuje hlavný hrebeň. Cesta je veľmi príjemná. Ide sa skoro po rovine. Celú cestu sme sa rozprávali. A to celkom nahlas, keďže sme vyjadrovali nevoľu ohľadne istých politických strán.

Išli sme cez úsek na pomerne širokej lesnej ceste, ktorá len veľmi mierne stúpala. Išla som prvá a zrazu som zbadala dva objekty na chodníku asi 30 metrov pred nami. Tým, že bol horizont mierne vyššie, najskôr sa nedalo určiť, čo to je. V prvom okamihu som si myslela, že sú to turisti so psom. Zastavila som a povedala: „Chalani, tam niečo je“. V tom, ako som to povedala, sa jedno zvieratko pohlo a pozrelo na nás. Z hlavy mu trčali len veľké uši. Bolo to jasné. Medveď! Ako nás videl, tak začal zaliezať do lesa. Druhý objekt sa takmer nehýbal, a nedalo sa identifikovať, čo to je. Vrátili sme teda asi 3 minúty späť a tam sme chvíľu čakali, aby mal čas zaliezť do lesa.

Všetko prebiehalo bez akéhokoľvek stresu, paniky. Z lesa sa vynoril aj Čech s dcérou z chaty. Tak sme sa dohodli, že cez ten úsek pôjdeme spolu. Počkali sme ešte chvíľu a v počte 5 kusov sme išli ďalej. Teraz som si všimla, že na mieste už nebol ani ten druhý objekt, tak už bolo úplne jasné, že to boli dva kusy medveďkov. Boli to ešte mláďatá, nie úplne malé medvedíky, ale už trošku odrastenejšie. Samica nás pravdepodobne počula oveľa skôr, tak zaliezla do lesa, mláďatká boli ešte zvedavé, tak ostali na chodníku, ale potom odbehli za ňou.

Bol to skvelý zážitok a bola som strašne šťastná, že som mala znovu to šťastie, že som z bezpečnej vzdialenosti mohla tieto zvieratká pozorovať.

Spokojní sme pokračovali ďalej. Vyšli sme von z lesa a dostali sme sa do lúčnej časti pred Úplazom. Pred nami bolo stádo ovečiek. Tie sa priblížili až k nám. Neobišli nás, ale prešli okolo nás z oboch strán, tak, že sme sa ocitli v strede stáda. Ďalší nádherný zážitok. V tento deň boli aj krásne výhľady. Uvedomila som si, ako veľmi mám toto naše krásne Slovensko rada.

Potom sme zišli lesom dole do sedla na lúke a jemným stúpaním cez les sme sa dostali na posledný vrch dnešnej túry – Japeň. Tam sme si spravili prestávku. Boli tu aj turisti z turistického klubu a po chvíli prišla aj veľká skupinka Čechov z chaty. Tak sme sa ešte trochu socializovali.

Na záver nás čakal pomerne dlhý zostup veľmi strmým lesom na Staré Hory, kde sme turistiku začínali. Rozhodli sme sa, že si ho skrátime tak, že ho zbehneme dole. Bolo to dobré rozhodnutie. Naše kolená trpeli menej a skrátili sme čas zhruba o polovicu. Dohnali sme teda aspoň trochu neskorý odchod ráno z chaty. Na začiatku obce nás vítala socha draka.

Úspešne sme prišli na parkovisko v Starých Horách, kde sme si dali rýchlu víťaznú Kofolu a nasadli do auta a plný skvelých zážitkov sme sa vydali na cestu k volebným urnám.