S parťákom na hory sme naplánovali túru v Štiavnických vrchoch. V Banskej Štiavnici som už síce niekoľkokrát bola, ale nikdy nie na turistiku. Keďže bolo obdobie veľkých horúčav, jednu noc sme chceli prespať v útulni Kerling a druhú noc niekde pri tajchu na západe B. Štiavnice –  Bakomi, Vidnšachte alebo na Evičkinom jazere.

Našu štiavnickú púť sme začali v najdlhšej dedine na Slovensku, Hodruša-Hámre. Museli sme teda zvoliť aj vhodné parkovanie blízko zelenej značky, aby sme nemuseli šľapať ďalšiu hodinku, kým sa nedostaneme k značke na začiatok túry. Táto cesta je veľmi pohodlná. Celú dobu sa ide po jemne stúpajúcej zvážnici cez les. Takže sme sa celú cestu mohli rozprávať.  Nestretli sme vôbec nikoho, takže sme si mysleli, že budeme aj hore úplne sami.

Keď sme ale vyšli na lúku k rázcestníku, aby sme našli útulňu, počuli sme hlasy nejakej veselej skupinky. Tak sme sa išli pozrieť, čo sa tu deje. Privítala nás skupinka miestnych obyvateľov, ktorý sem bežne chodia na opekačky. Pozvali nás na dezinfekčný nápoj a ponúkli nám, že môžeme ostať s nimi aj cez noc. Ostali sme radi, pretože pôvodná útulňa, v ktorej sme chceli spať, sa nedala poriadne zavrieť, takže prespať tu na lúke, v stane pri obyčajnom prístrešku, ale so skupinkou hlučných ľudí, bolo pre nás bezpečnejšie. Kerling je inak známy aj tým, že sa tu každoročne uskutočňuje púť.

Ráno sme si pobalili veci a vydali sa na druhú časť turistiky. Prešli sme cez lúky na rázcestie Rumplovská. O chvíľku sme boli v malej osade Hadová, kde sa nachádza niekoľko pekne upravených chát.  Prešli sme okolo nej a po pohodlnej ceste sme sa blížili k Červenej studni.

Tu sme už začali stretávať viac ľudí. Dobehli sme aj väčšiu skupinku turistov a prihovoril sa mi jeden pán. Keď mi povedal, že sú z turistického klubu Žiar nad Hronom, začala som sa smiať. Spýtala som sa, či neboli v deň volieb na Japeni vo Veľkej Fatre. Že boli. Presne túto istú skupinku som stretla, keď som bola s inými kamarátmi na túre vo Veľkej Fatre. Bola sobota, deň volieb a my sme schádzali k urnám. Panie z tohto klubu nám vtedy dávali množstvo cenných rád (:

Zasmiali sme sa a pokračovali sme ďalej. Na Červenej studni sa nachádza príjemná záhrada s občerstvením, tak sme sa tam zastavili na čapovanú Kofolku a Radler. V záhrade majú dokonca vybudovanú aj útuľnu pre pocestných.

Po dlhšej prestávke sme chytili batohy a vydali sa po červenej značke smerom na Paradajs. Tento chodník je aj súčasťou náučného chodníka. Ako sme vychádzali cez lúku smerom k lesu, zrazu sa pred nami z lesa vynoril mladý muž. Bol sporo odetý, bosý, rozpínajúc ruky k nebesiam. Vyzeral, že mu je asi veľmi fajn. Aj že užil v lese niečo, čo lesné plody určite neboli. Keď sme vošli do lesa, bola tam prvá zo série náučných tabúľ. Hovorila o zrode celého vesmíru. Začali sme sa smiať. Tieto informácie museli veľmi zapôsobiť na mladého muža, ktorý pred chvíľou prešiel okolo nás. Ak si v tomto stave prečítal o niečom takom, ako je veľký tresk, jeho eufória musela naozaj siahať až k nebesám.

My sme sa tiež začítali postupne do všetkých tabúľ náučného chodníka, ktoré sme na červenej značke obchádzali. Boli o zrode vesmíru, zeme, jej geologických zmenách, vzniku Štiavnických vrchov, o baniach. Naozaj zaujímavé. Dostali sme sa až na Paradajs. Krásne miesto. Sú tu lavičky a nádherný výhľad na celú Štiavnicu s kalváriou, symbolom mesta.

Vošli sme spať do lesa a prešli v tieni až na lúky na kopčekoch, ktoré boli zaujímavo sformované. Bolo ale strašné horko a slnko extrémne pieklo. Rozhorúčený sme prešli až na Sedlo Pleso, odkiaľ sme sa spustili dole k tajchom. Keď sme zišli k Bakomi, bola som prekvapená, ako sa toto jazero zmenilo, odkedy som tu bola naposledy. Vtedy to bol opustený, neobjavený tajch v divočine bez ľudí. Teraz tu boli pristavané chaty a kúpalo sa tu množstvo ľudí. Pri Vindšachte sme si dali chladené nápoje. Našli sme si vhodné miesto pri jednom tajchu, kde bolo krásne. Dala som sa do reči s vedľajšou partičkou, a nakoniec vyplynulo, že harmonikár, ktorý celý večer hral bol brat chalana z prístrešku z predošlej noci na Kerlingu. No svet je naozaj malý. Povedal, že zajtra sa dokonca príde celá táto partia z Kerlingu kúpať na tajch. Tak sme sa na tom dosť zabávali. Noc bola veselá, ale po dvoch dňoch chodenie to dobre padlo.

Ráno som hneď skočila do tajchu, aby som sa prebrala.  Vo vode som ostala až hodinu, kým som úplne nepremzla, čo bolo dobré, pretože okolo obeda zase začali strašné horúčavy. Pôvodný plán bol vrátiť sa k sedlu Pleso a odtiaľ pokračovať až k rázcestníku, kde by sme odbočili na modro značený chodník vedúci do dediny Hodruša Hámre, a prišli by sme presne na miesto, kde sme z opačnej strany v piatok vychádzali a kde sme nechali auto. Dostali sme ale ponuku od hormonikára, že nás do Hodrúš zavezie, a tú sme neodmietli. Horúčavy sa stupňovali a šľapať po kopcoch by bolo v tomto čase čisté trápenie.

Bol to pekný výlet spojený s kúpaním, takže keď chcete dobrodružnejšiu turistiku na celý víkend, určite vá návštevu Štiavnických vrchov odporúčam.