Najbližšie dni som strávila vysnívaním ničnerobením na krásnej bielej pláži v rezorte Palmar Beach Lodge v Karibiku na súostroví Bocas del Toro, konkrétne na ostrove Bastimenos. Mala som to takto po všetkých tých trekoch v Kostarike naplánované. A dobre som spravila. Ale ako som sa sem vlastne dostala?

Po Kostarike som sa severnou hranicou vrátila do Panamy, odkiaľ som mala lety do Európy. Prechod hranicou bol bezproblémový. Mala som zaplatený shuttle van z Puerto Viejo až na hlavný ostrov Bocas del Toro, takže nás vodič autobusu na hranici presne navigoval, čo máme robiť. Po vybavení hraničných procedúr nás čakala krátka cesta do prístavu a za hustého lejaku sme sa dostali loďou na hlavný ostrov súostrovia Bocas del Toro.

Odtiaľ som mala ísť na ostrov Bastimenos. Je to dosť divoký ostrov, ktorý je ešte nepoznačený ľudskou činnosťou a je málo obývaný. Tam som mala ubytovanie na jednej z najkrajších pláží celého súostrovia. Na ostrov ale už poobede nešiel žiadny turista, tak som v prístave trochu panikárila, ako sa tam dostanem bez toho, aby som nemusela sedieť na loďke uprostred Karibiku sama s cudzím chlapíkom.

Vyšla som na hlavnú ulicu a len tak intuitívne som sa spýtala v jednej kancelárii, ktorá zabezpečovala cestné transporty po Paname, či mi nevie povedať viac o tej ceste loďkou na Bastimanos. Pani, ktorá tam robila sa na mňa pozrela a hneď vedela, o čo sa jedná: „Ó zlato, ty sa bojíš! Ja viem. Neboj sa, všetko vybavím, zavolám kamarátovi, ktorý ma loď a pôjdem s tebou, aby si sa nebála.“ V tejto chvíli mi strašne odľahla. Poďakovala som sa a povedala, že by som bola nesmierne šťastná, ak by to takto vybavila.

Zavolala teda kamarátovi, ktorý má loď, a za normálnu cenu ma bol ochotný odviezť až na Bastimenos. Pani zatvorila kanceláriu a spolu sme nasadli na loďku. Keď sa loďka rozbehla, pani na mňa kričí vo vetre: „Tak zlato, a dobrodružstvo sa môže začať“. Vtedy nastúpila moja paranoja a pomyslela som si. „Ach, tak takto to mali pripravené. Táto žena bola len kamufláž. Takže toto sú moje posledné minúty života. Tu ma už nikdy nikto nenájde“. 😀

Ale všetko dobre dopadlo. (:  Bezpečne ma priviezli až do prístavu na Bastimenos. Veľmi pekne sa so mnou rozlúčila a zaželala mi krásny pobyt. Potom mi zakývali a odišli späť na hlavný ostrov. S takouto dobrosrdečnosťou som sa už potom v Paname žiaľ nestretla.

Vystúpila som na opačnom konci ostrova ako bola pláž, na ktorej som mala ubytovanie. Cesta na moju pláž trvala asi 15 minút. Po miernom strese z prepravy mi chvíľu trvalo, kým som sa upokojila.  Ale potom som si uvedomila, že som v raji. Cestička viedla cez krásnu džungľu. V jazierku, okolo ktorého som prechádzala, číhali kajmany.

V diaľke som videla niečo veľmi ružové. Najskôr som si myslela, že je to umelý gýčový strom. Bol to ale živý strom a jednoznačne najkrajší strom, aký som kedy videla. Nechápala som, kde som sa to zrazu ocitla.

Po chvíli som sa dostala do rezortu Palmar Beach Lodge, ktorý bol umiestnený na pláži a jednotlivé ubytovania sa nachádzali priamo v záhradníkom upravovanej džungli, a išlo sa do nich úzkymi cestičkami.

Necelých 5 dní som na tomto mieste nerobila absolútne nič. A dokonca ma to aj bavilo. Celé dni spočívali v ležaní na lehátkach na pláži, ležaní v hojdacej sieti na terase reštaurácie, a bavenie sa s inými hosťami, ktorých som za tie dni stihla spoznať. Vychutnávala som si tu karibské jedlo a okolitú prírodu. V noci som zaspávala za zvukov džungle. Dokonalý raj.

Toto boli posledné dni dokonalej pohody v Paname. Z Bastimenos som potom odišla ešte na dva dni na hlavný ostrov Bocas Del Toro, kde som začala lepšie spoznávať Panamu takú, aká skutočne je. V nie tom pozitívnom zmysle slova.