Posledné hodiny po 5-týždennej ceste sa náhle zdramatizovali. Bola som v Santa Cataline a vracala som sa do Panama City. Keďže som mala jeden deň k dobru, rozmýšľala som, že na ceste vysadnem ešte v horskom meste Valle de Anton a tam strávim jeden deň na horách. Osud mi to ale nechcel dovoliť.

V prvom rade som sa potrebovala dostať zo Santa Cataliny. Ráno odtiaľ išiel malý autobus do Sona a zo Sona autobus rovno do Panama city. Cestou sa dalo vystúpiť aj pri Valle de Anton. Išla som zbalená z ubytovania na zastávku, ktorá bola vzdialená asi dve minúty od brány ubytovania Hostal Familiar Rolo.

Už som bola skoro na zástavke, ale uvedomila som si, že som sa nepozrela pod posteľ, či som tam niečo hodené nezabudla. Odtiaľto by sa mi už veci nestihli vrátiť späť. Bolo to blízko tak som sa otočila. Zrýchlila som. Prechádzala som okolo papájového stromu. Papáje boli popadané na asfaltovej ceste a hnili. Zrazu bum! Za stotinu sekundy som bola na zemi, a počula prasknutie. Šmykla som sa na šupke a celou váhou som dopadla na ľavé koleno. Videla som hviezdičky, ostalo mi zle. Nikto z okolitých domácich mi nepomohol.

Postavila som sa a išla do ubytovania. Pozrela som pod posteľ, nič som nezabudla. Ranu som si umyla pod vodou a vydezinfikovala. Prišla som späť na zastávku ešte v šoku, a tam koleno ešte ošetrila za pomoci ostatných turistov. Cesta autobusom bola zlá. Mala som šokový stav od bolesti a miestami mi bolo veľmi nevoľno až na odpadnutie. V Sona som presadla do druhého autobusu. Záver bol jasný. Do Valle de Anton nejdem, a pokračujem autobusom až na konečnú do Panama City.

Volala som do ubytovania Hostal Amador Familiar v Panama City, či môžem prísť už dnes, či majú miesto. Mali. Tuto som bývala aj prvú noc hneď po prílete do Panamy, takže sme sa s veľmi milým a dobrosrdečným majiteľom už poznali. Majiteľ ubytovania pre mňa dokonca aj prišiel na autobusovú stanicu v Paname, a ranu mi profesionálne v ubytovaní ošetril.

Ostali mi posledné dva dni v Paname. Jeden deň som len oddychovala. Bolesť postupne odchádzala. Vyzeralo to našťastie tak, že sa rana neinfikovala ani neopúchala. Bol to dobrý znak.

Úplne posledný deň som sa rozhodla pokrivkávajúc navštíviť staré centrum Panama City. Je to najbezpečnejšia časť mesta, do ktorej sa dá dostať iba cez najnebezpečnejšiu časť mesta. Tak jediná možnosť je ísť taxíkom alebo cez Uber, lebo sa tam ľudia prepadávajú aj autobusoch. V hoteli mi zavolali Uber, a zakývali mi na cestu.

Tak som si tu konečne po tých týždňoch divočiny užila aj mesto. Táto stará časť Panama city je naozaj pekná. Keď som sa prechádzala uličkami, mala som pocit ako keby som bola v nejakom latinsko americkom menšom mestečku.

Navštívila som kostol Iglesia de la Compania de Jesus, Basilica Metropolitana, Plaza de la Indipendencia, bola som sa pozrieť na pláži a potom som zamierila výbežok, kde je Plaza de Francia a Paseo de las Bovedas, odkiaľ je krásny výhľad na Panama City a mrakodrapy. Na záver som kúpila nejaké suveníry a zavolala do hotela, aby mi privolali Uber.

Prišla so v bezpečí do hotela a šťastná, spokojná, stále krívajúca a hladná som sa vybrala do najbližšej reštaurácii. Bola to moja posledná večera na tomto výlete. S týmto jedlom ale nebolo všetko v poriadku, a pred 34 hodinovou cestou domov, čo som si mala oddýchnuť, som strávila noc na záchode.

Cesta domov bola vzhľadom na dĺžku a iné horeuvedené okolnosti (ktoré sa našťastie už na začiatku začali upravovať) asi najnáročnejšia, akú som kedy mala. Naozaj kombinácia 34 hodinovej cesty skladajúcej sa z povinne návštevy laboratória na Covid test kvôli prestupu v USA a 3 letov, ešte stále veľmi boľavého kolena a žalúdočných problémov veru nejde dokopy (: Nejak som to ale prežila. Potešilo ma počas prestávky medzi letmi v centre Amsterdamu stretnutie so Semi, holanďankou, ktorú som stretla ešte v džungli v Monteverde v Kostarike.

Bezpečne som sa dostala do Viedne, kde som ale už odpadávala od únavy. Šťastlivo som prišla domov.

Myslela som si, že je už po všetkom, ale nebolo. O dva dni neskôr sa mi táto únavná a dlhá cesta ešte pripomenula. Nočná bolesť hrdla a ranný pozitívny domáci test na Covid. Na tých letiskách som sa vďaka  únave ešte aj stihla aj nakaziť.

Záver bol síce náročný, ale celá cesta stála za to. Bol to veľmi pekný výlet, počas ktorého som mohla lepšie spoznať dve krajiny – Panamu a Kostariku. Videla som veľké množstvo zvierat, bola som na krásnych plážach a spoznala veľa skvelých ľudí, takže na celý výlet spomínam len v tom najlepšom.