Biely Potok – Podžiar – Pod Pálenicou – Sedlo Medzirozsutce – S. Zákres – Malý Rozsutec – Podrozsutec (Celková dĺžka: 11,2 km, Stúpanie: 813 m, Klesanie: 813 m)

Po včerajšom výstupe na Veľký Rozsutec som cítila väčšiu únavu, ale už som sa tešla na dnešný deň. Opäť sme vstali skoro ráno, dali sme si raňajky a veci sme si nechali na recepcii v penzióne. Išli sme na zastávku počkať na ranný autobus, ktorý nás zaviezol na Biely potok, kde sme začínali našu dnešnú túru. Táto modrá značka, ktorá vedie na sedlo Medzirosutcie sa ľudovo nazýva aj Jánošíkove diery. Je to jedna z najznámejších turistických trás na Slovensku. Rodičia sem často brávajú aj deti, keďže to neberú ako turistiku, ale skôr ako zábavu.

Preto odporúčam, ak by ste si chceli túto túru vychutnať bez návalov ľudí, aby ste išli čo najskôr ráno. Vyhnete sa tak davom a hlavne čakaniam na rebríkoch.

Jánošíkove diery sa rozdeľujú na Dolné a Horné diery. Ide sa popri potoku a na chodníku musíte prechádzať cez rôzne spevnené drevené chodníčky, rebríky alebo skaly so stupačkami.

Na Bielom Potoku sme prešli okolo koliby a vstúpili sme do doliny. Po chvíli chôdze v tejto chladnej doline popri potôčiku sme začali prechádzať krásnym miestom s dreveným chodníkom. Vošli sme do Dolných dier. Tieto diery tvorí aj prechod úzkym kaňonom. Toto je moja najobľúbenejšia časť. Prechádzali sme cez rebríky a chodníčky pri potoku a boli sme tu úplne samé. Dolné diery sa končia pri Kolibe Podžiar.

Potom sa po chvíľke lesnej časti vojde do Horných dier, kde sa nachádzajú najskôr nižšie, ale neskôr aj vysoké rebríky. Na týchto miestach sa už u mňa prejavila aj väčšia únava z predošlého dňa, keďže to bola pre mňa po zlomenine nohy prvá väčšia turistika.

Po zdolaní Horných dier sme vyšli na príjemný chodník, ktorý nás zaviedol na krásnu lúčku, kde je prvý krát vidieť Rozsutec. Toto zvykne bývať obľúbené miesto pre turistov, ktorý sa tu zvyknú slniť. My sme ale pokračovali až na sedlo Medzirozsutce, kde sme včera zišli z Veľkého Rozsutca. Tu, na starom známom mieste, sme si dali prestávku. Všimli sme si, že každý turista, ktorý sa pozrel na rázcestník skonštatoval, že to nemôže byť na vrch Malého Rozsutca iba 20 minút, ako uvádzala tabuľka. Išli sme sa teda o tom presvedčiť aj my.

Prešli sme krátkym lesom popod Malý Rozsutec, čo trvalo 5 minút. Zistili sme že sa to dá naozaj za tých 15 minút vyliezť. Nám to ale trvalo dlhšie, lebo sme cestou aj fotili. Mali sme šťastie pretože na najťažšom úseku sme boli úplne samé. Táto časť býva inak nepríjemná v prípade množstva turistov, ktorí čakajú v radách aj na výstup aj na zostup. Výstup je náročnejší, ale nie dlhý. Potom sme už len chvíľku stúpali, až sme prišli na prvé vyhliadkové miesto. Spravili sme pár fotiek a išli sme na vrchol. Bolo pekné počasie, nedeľa, ale prekvapivo tu vôbec nebolo veľa ľudí.

Dali sme si občerstvenie, odfotili sme sa a začali sme schádzať dole po zelenej značke. Tento zostup bol celkom srandovný. Obe sme boli po úraze, a museli sme prekonať nekonečnú strminu popod Rozsutec v šmykľavom šutolinovom teréne. Nech bol ale terén akýkoľvek, výhľady ktoré bolo vidieť z tohto žľabu boli krásne. Pomaly a bezpečne sme zišli touto najstrmšou časťou a cesta začala byť o niečo lepšia, aj keď stále veľmi prudko klesala.

Potom sme sa ocitli v lese, kde sme mohli vidieť zaujímavé skaly. Strmina ešte pokračovala a tento úsek končil pri malom potôčiku. Potom sme už len prešli pohodlným chodníkom až k otvorenému občerstvovaciemu zariadeniu, kde sme si dali nápoje a oddýchli si na terase na slniečku.

Čakal nás posledný úsek, ktorý viedol po zelenej značke až na miesto, kde sme dnes ráno začali Biely Potok. Vyšli sme na lúku odkiaľ bol pekný výhľad Malý Rozsutec. Tak sme sa ale intenzívne zarozprávali, že sme sa zrazu ocitli pri prvých domoch, a zistili sme, že sme vybočili z hlavného značeného chodníka a neznačenou trasou sme zišli dole až do dediny. Nevadí. Našli sme zastávku, že skúsime stopovať, ale zistili sme, že nám o pár minút ide autobus. Výborná zhoda náhod. V Terchovej sme si zobrali veci, stihli skorší autobus do Žiliny a na stanici v Žiline sme chytili za 10 minút zmeškaný rýchlik. Takže všetko do seba nakoniec pekne zapadlo.

Boli to veľmi dobré dva dni v komerčnejšej časti Malej Fatry, ale naozaj sme si ich užili. Obe sme už na Rozsutcoch boli, ale bolo pekné si tieto ikonické kopce oživiť v pamäti.