Počas tohto víkendového pobytu sme s kamarátkou ostali ubytované v penzióne U Šulov na okraji Ružomberku. V piatok sme mali na pláne vyjsť na vrch Veľký Choč s prevýšením 942 metrov na 4,8 kilometroch a v sobotu sme chceli spraviť okruh cez vrch Šíp.

V piatok ráno sme vstali do chladného októbrového rána. Pobalili sme si veci a autobusom sme sa dostali na autobusovú stanicu v Ružomberku, odkiaľ nám išiel autobus do Valaskej Dubovej, východiskový bod našej túry. Veľký Choč je navštevovaný kopec a cez víkend býva veľmi preplnený. Vsadili sme preto na piatok, ale dúfali sme, že nejakých ľudí stretneme, pretože máme veľký rešpekt pred medveďmi.

Keďže bola zima, hneď po vystúpení z autobusu sme sa vydali na cestu. Cesta začína stúpať hneď, ako sme sa dostali za dedinu. Tam nás obehol jeden pár s dvoma menšími psíkmi, tak sme boli radi, že niekto bude pred nami „rozrážať“ cestu.

Na začiatku cestu sa nachádzajú na ceste podmyté miesta. Cesta je prechodná, len si treba dávať väčší pozor. Stúpanie cez les bolo dlhšiu dobu rovnaké a my sme väčšinu času prerozprávali. Neskôr je cesta o niečo strmšia, ale stále sa stúpalo príjemne.

Ani sme sa nenazdali a prišli sme až na veľké lúky pod Chočom zvané stredná poľana. Tu sa nachádza slávny Hotel Choč, salaš, ktorý slúži ako útulňa. Napriek tomu, že bolo slnečno, bola veterno a chladno, tak sme sa na nejaký čas schovali dovnútra. Steny nie sú odizolované, ale bolo tam aspoň o niečo teplejšie, pretože nefúkal vietor. Do útulne prišiel aj nejaký chlapec, pretože nezvládal cestu hore. Tak tu chcel počkať na frajerku, ktorá išla hore sama. Požičala som mu zapaľovač a určili sme si miesto, kde si ho znova nájdem na ceste späť. Dali sme si ešte nejaké občerstvenie a pokračovali sme smerom na vrchol.

Najskôr sme prešli lúkou a vnorili sme sa opäť do lesa. Tu sme už začali prudšie stúpať. Les bol ale nádherný. Na otvorených priestranstvách na južnom svahu bolo bezvetrie a slnko veľmi príjemne hrialo. Konečne nebolo chladno.

Ešte väčšia nádhera okolo nás začala byť vtedy, keď sme sa dostali do pásma inovate. Krásne bolo vidieť hranicu mrazu. Takto to vyzerá, keď sa jeseň stretáva so zimou. Čiže zreteľný prechod medzi ročnými obdobiami vyobrazený na stromoch. Bolo to tu ako v rozprávke.

Vystúpali sme až hore a pred nami medzi skalami boli vidieť prvé výhľady. Na skale bol aj teplomer. Ukazoval -2 stupne. Bol veľmi veľký vietor sme rýchlo prešli k samotnému vrcholu, odkiaľ bol nádherný výhľad na celé okolie a zasnežené Vysoké Tatry.

Urobili sme si nejaké vrcholové fotky a pomaly sme začali stúpať dole. Musela som byť veľmi opatrná, keďže na niektorých strmších miestach sa terén trochu šmýkal. Bezpečne sme sa dostali do hotela Choč, kde som našla zapaľovač a začali sme zostupovať dole.

Cesta nám rýchlo ubúdala a dočkali sme sa aj dobrého svetla, kedy lúče začali krásne dopadať na les. Na horách mám veľmi rada túto časť dňa. Lesy vtedy vyzerajú magicky.

Zišli sme až do Valaskej Dubovej, išli sme sa najesť do Koliby, kde sme aj počkali na autobus do Ružomberka a druhým autobusom sme sa dostali do ubytovania.