Ráno som mala budík nastavený na 3.30. Majiteľ z ubytovania Tissa Rainbow Guest & Yala vstal v podobnom čase, aby spravil raňajky hosťom, čo išli na safari do Národného parku Yala. Je to najnavštevovanejší národný park na Srí Lanke a je rozdelený do 5 blokov, ktoré sa rozprestierajú na rozlohe viac ako 127 000 hektárov. Turisti môžu chodiť iba do 2 blokov, ostatné časti národného parku sú prísne chránené.

Žije tu 44 druhov cicavcov a vyše 200 druhov vtákov. Väčšina ľudí ide do parku s cieľom vidieť leoparda cejlónskeho.

4.30 pre nás prišiel šofér. Boli sme traja. Ja a párik, Poľka a Španiel. Cesta k bránam národného parku trvala hodinu, medzitým sme sa zoznámili. Brány sa otvorili o 5.45. Medzičasom nám náš šofér niekoľko krát pripomenul, že je spln mesiaca, a vtedy je ťažké vidieť leoparda. A vlastne, že aj ráno je ťažké vidieť slonov, lebo je mokrá tráva. Už sme sa smiali na tom, že nám v podstate chce naznačiť, že neuvidíme vôbec nič. Bola som pripravená na všetko, ale v hĺbke duše som leoparda chcela veľmi vidieť. Počas bookingu ubytovania mi majiteľ sľuboval, že je 80% šanca, že ho uvidíte.

Najskôr sme prechádzali okolo niekoľkých jazier. V jednom sa kúpali aj vodné byvoly. Na tráve sme uvideli aj divú sviňu.

Keď sme vošli do parku v zástupe iných jeepoch, hneď sme uvideli slona. Bol to osamotený samec s klami priamo na ceste. Tak aspoň na slona sme mali hneď šťastie.

Najlepšia hodina na sledovanie leopardov je hneď ráno. My sme tú hodinu ale strávili tak, že sme išli v dlhom zástupe desiatok jeepov po dlhej hlavnej ceste, kde nebola žiadna šanca na pozorovanie. Na konci cesty všetkým v jeepoch niečo šoféri ukazovali. Bola to skapacina v kríkoch, ktorú včera neskoro poobede obžieral leopard. Nechápali sme tejto logike.

Ideme hodinu bez akejkoľvek šance na zhliadnutie k miestu, kde bol údajne včera leopard. Hej, určite sa očakávalo, že leopard tam bude aj dnes okolo 7.00 ráno zdraviť všetkých turistov v jeepoch, ktorí sa na neho prišli pozrieť. No nevadí.

Potom sme dlho chodili po parku, a križovali sa v uličkách s ostatnými autami. Toto sa nedalo porovnať s národným parkom Udawalawe. V Yale si šoféri telefonujú a komunikujú medzi sebou na ceste. Keď sa objaví nejaké zviera, dajú si vedieť. Výsledkom je, že to zviera síce zbadáte, ale okolo je veľa ďalších jeepov.

Jeden moment sme dostali informáciu, že je videný ďalší samec slona. Išli sme za ním. Slon vyšiel z húštiny a prešiel cez cestu. Niekoľko minút sme ho mali možnosť pozorovať. Tu bolo našťastie málo áut.

Okrem slona som v tomto národnom parku videla aj 2 jašterov a 2 hlodavcov, ktorý sa podobajú na potkanov, len sú asi dva krát väčší.

Potom sme natrafili na mláku, kde sa kúpali vodné byvoly. Vodných byvolov je v parkov veľmi veľa. Pár krát sa nám stalo, že sa rútili priamo oproti nám po ceste. Nikdy ale nič neurobili, vždy odbočili mimo cesty a prešli vedľa auta.

V jednom momente nám pred autom prebehla divá sviňa. Čakali sme, či za ňou nebude bežať niečo, čo ju vystrašilo (čiže leopard 🙂 ), ale nedočkali sme sa. Náš šofér stále spomínal nízku pravdepodobnosť kvôli splnu.

Už sme boli dosť sklamaní, keď v tom dostal informáciu, že je videná samica slona s dvoma mladými. Išli sme sa tam pozrieť. Nakoniec, už len kvôli tomuto sa oplatilo do tohto národného parku pozrieť. Matka slonica bola so starším mláďaťom a s malinkým 3-mesačným sloníčaťom. To bolo neskutočne milé. Najskôr sa hralo s chobotom. Potom sa začalo prevaľovať po zemi. Objavilo mravenisko. Začalo ho chobotom rozrývať a hralo sa v ňom. Toto bolo najkrajšie stretnutie so sloníkmi na Srí Lanke.

Potom nám ešte jedno sloníča prebehlo po ceste popri autách. Vyhadzovalo si s chobotom trávu na hlavu. Bolo to veľmi komické. (:

Keď sme odišli z tohto miesta, bolo po daždi. Španiel zrazu povedal nášmu šoférovi ironicky. „Počul som, že najlepší čas na videnie leoparda je počas splnu a po silnom daždi“. Začali sme sa strašne smiať. Šofér to ale nepochopil. (:

Ešte asi hodinku sme jazdili neúspešne po parku a okolo 11.00 sme sa začali vracať späť. Na záver sme ešte videli krásneho vtáčika na konári vedľa auta.

Cestou von z parku sme prechádzali cez pláne. Boli plné zvierat, a dokonca bol v diaľke ešte vidieť jeden slon medzi divými sviňami.

Podobne ako v Národnom parku Udawalawe, aj tu mi dali posledné zbohom práve srnky.

Šofér nás na džípe zaviezol do ubytovania. Sklamaní z leoparda, ale aspoň s úsmevom na tvári a s pekným zážitkom z pozorovania malého sloníčaťa. Pobalila som si veci a majiteľ ma odviezol na stanicu. Ešte v tento deň som sa autobusom dostala na prvé odpočinkové miesto na Srí Lanke, na pláž Hiriketiya.