Po návšteve severnejšej oblasti Pai som sa opäť vrátila do hlavného mesta severného Thajska – Chiang Mai. Pred odchodom domov mi ostalo len zopár posledných dní, ktoré som chcela využiť, čo najlepšie.

Počas pobytu na severe Thajska som chcela okrem slonieho rehabilitačného centra navštíviť aj Národný park Doi Inthanon. Tento národný park je známy tým, že sa tu nachádza najvyššia hora Thajska. Rozmýšľala som, ako sa tam dostať. Nemala som veľa času, a preto som si vybrala tour – jednodňový zájazd cez cestovnú kanceláriu, rovnako ako keď som chcela navštíviť Chiang Rai.

Pýtala som sa asi v 5 cestovných kanceláriách v centre Chiang Mai, porovnávala som ceny a nakoniec som si vybrala zájazd, ktorý zahŕňal všetky zaujímavé miesta, ktoré som chcela v Doi Inthanon vidieť – vodopád Wachirathan, vodopád Sirithan, Twin Pagoda of King and Queen, Najvyšší vrch Thajska a náučný chodník Mae Pan Trail. Výlet som si zaplatila.

Na druhý deň ráno po mňa prišiel minivan. Asi po dvoch hodinách jazdy sme vstúpili do Národného parku Doi Inthanon a pokračovali sme v stúpaní. Park je súčasťou himalájskeho pohoria. Jeho nadmorská výška sa pohybuje od 800 do 2565 metrov. Vstup do národného parku stojí 300 bathov. Táto cena už bola zahrnutá v cene výletu.

Prvá krátka zastávka bola pri menšom vodopáde Sirithan Waterfall. Z asfaltovej cesty je to len pár metrov chôdze na plošinu, odkiaľ je výhľad na vodopád.

Potom sme pokračovali ďalej, až sme sa dostali na parkovisko tesne pod najvyšším vrchom Thajska, ktorým je 2565 metrov vysoký kopec – Doi Inthanon. Na vrchol sme kráčali chodníkom po rovine – toto bol najľahšie zdolaný najvyšší vrch v určite krajine v mojom živote (:

Na kopci sú dve tabule s nápisom, že ste na najvyššej hore v Thajsku a ukazujú nadmorskú výšku. Môžete tu vidieť aj malý chrám.

Na parkovisku pri najvyššom vrchu je tiež prístup na Náučný chodník Mae Pan. V rámci tour máme špeciálneho sprievodcu, pretože na tejto ceste vás musí sprevádzať iba sprievodca z kmeňa Hmong. Najprv sme museli počkať, keď začnú skupiny pred nami. Na tomto treku sa mi nepáčilo jedna vec. Ľudia väčšinou chodia do prírody hľadať slobodu. Na tomto treku nás varovali, že nemôžeme fajčiť, piť, jesť a nahlas rozprávať. Chápem, že asi nie všetci návštevníci majú v prírode tolerantné správanie, ale toto sa mi zdalo príliš prísne.

Samotný trek je veľmi pekný a zvládne ho každý. Je tam pár strmých úsekov, ale sú naozaj veľmi krátke. Môžete tu pozorovať rôzne druhy vzácnych stromov a rastlín. Posledná časť tohto treku prechádza cez hrebeň, a je podľa mňa najkrajšia, pretože máte pekný výhľad do údolia.

Na konci treku sa dostanete na miesto, odkiaľ môžete vidieť nádhernú Pagodu kráľa a kráľovnej (King and Queen Pagodas). Tu sme mali prestávku, keďže bol výhľad odtiaľto naozaj úžasný a každý si chcel toto miesto odfotiť.

Po dokončení okruhu sme sa dostali k veľkolepej pagode – Twin Pagoda of King and Queen – Naphamethinidon a Naphaphonphumisiri. Pagoda Naphamethinidon bola postavená v roku 1987 na počesť 60. narodenín kráľa Bhumibola Adulyadeja a znamená „sila zeme a vzduchu“. Pagoda Naphaphonphumisiri bola postavený v roku 1992 na počesť 60. výročia kráľovnej Sirikit a znamená „sila vzduchu a milosť zeme“. V pagodách je uložený aj popol Buddhu a jeho obrazy.

Keď som hľadala tieto pagody na internete, všimla som si, že veľa fotiek je urobených z jedného miesta, odkiaľ sú viditeľné obe pagody. Chcela som nájsť toto miesto.  Zamierali som na pravú stranu, aby som sa dostala do krásne udržiavaných záhrad. Na pravej strane je malý kopec s neznačeným strmým chodníkom. Toto je presne to miesto.

Keď som urobila nejaké fotky, rýchlo som sa išla pozrieť aj na samotné dve pagody. Bol to dobrý nápad stráviť väčšinu času v záhradách, pretože výhľad na pagody je krajší, ako pagody samotné.

Ďalšou zastávkou počas tohto výletu bol veľký a najnavštevovanejší vodopád Wachirathan. Je to mohutný, vysoký vodopád a keďže bolo veľmi teplo, užila som si ho, keďže príjemne chladil. Okolie vodopádu je pekne upravené, takže som trávila voľný čas, ako väčšina turistov, ležaním na tráve a oddychom.

Poslednou časťou výletu bol miestny trh Hmong, kde tradične oblečení ľudia z kmeňa Hmong predávali svoje ručne vyrábané výrobky, ovocie, zeleninu, čaje. Kúpila som si zelený čaj, ktorý bol výborný, takže odporúčam.

Národný park Doi Inthanon sa určite oplatí vidieť. Keby som mala viac času a dobrého spoločníka, určite by som sa sem vybrala aj na niekoľko dní a pokúsila sa preskúmať aj menej navštevované miesta.