Turistika na Vápeč a Vlčinec

Bolo veľmi dusno a na víkend hlásili búrkové počasie. Tak sme sa s kamarátom dohodli, že pôjdeme na turistiku len do nižších hôr na západnom Slovensku. Plán bol taký, že auto necháme v Ilave, zoberieme si taxík a necháme sa priviezť do Ilavky odkiaľ začneme turistiku.

Pôjdeme cez vrch Vlčinec do Hornej Poruby, kde sa občerstvíme, vyjdeme na Vápeč, zídeme dole po žltej značke a prespíme v prístrešku Salón, a na druhý deň budeme pokračovať po žltej cez vrch Sokol naspäť do Ilavy. Ale nechali sme trasu otvorenú kvôli nestabilnému búrkovému počasiu.

Ako prvá nás na prítomnosť medvedice v okolí Vápeča upozorňovala taxikárka. Po vystúpení v Ilavke sme sa niečo pýtali domáceho a ten sa nás hneď spýtal, či sa nebojíme medveďa, ktorý sa tam pohybuje. Nebáli sme sa a vošli sme do lesa na modrej značke. Cestou sme stretli troch českých turistov, s ktorými sme prehodili pár slov ohľadne Vlčinca a potenciálneho medveďa.

Začali sme v lese stúpať hore, a ani sme sa nenazdali a boli sme na vrchu. Z Vlčinca je pekný výhľad na dedinu Horná Poruba a hrebeň Vápeča. Bolo strašné horko a dusno. Tento krátky výstup nám dal celkom zabrať. Tak sme si hore chvíľku oddýchli.

Potom sme pokračovali dole po modrej a prišli sme do Hornej Poruby. Cesta vedie najskôr lesom. Potom vidíte zospodu Vlčinec a pri dedine vidíte skalnatý Vápeč.

Prišli sme do dediny. Ostali sme hneď v prvom pohostinstve na doplnenie tekutín. Vonku sa začalo mračiť a po chvíli bola nad Vápečom úplná čierňava. Kríž na Vápeči za normálnych okolností zdola nie je viditeľný, ale pri tejto farbe oblohy sa pekne vynímal.

Tak sme sa dohodli, že na Vápeč pôjdeme na druhý deň a nepôjdeme cez vrch Sokol. Išli sme teda hore po modrej, v lese sme boli úplne sami. Bolo hrobové ticha a my sme sa začali báť medvedice, ktorá sa pohybuje v týchto miestach.

Blížili sme sa k prístrešku Salón. Zrazu sme boli pri jazierku a ocitli sme sa ako keby v inom svete. Bolo tam plno ľudí, cyklisti prechádzali okolo, deti sa hrali pri jazierku, muži lovili ryby. Potešili sme sa, že tu nebudeme sami. Partia ľudí z okolia Ilavy nás prijala medzi seba, tak sme sa s nimi do noci zabávali.

Stany sme mali postavené všetci vedľa seba v jednej línii. Nemohla som zaspať, pretože mi bolo strašne horko a v jeden moment som začula z lesa jemné praskanie. Zviera sa dostalo až k našim stanom, pobehovalo okolo a začalo vydávať divné zvuky. Najskôr to bolo niečo ako vtáčie pískanie. Potom to začalo vydávať hrdelný zvuk. Ani som nedýchala. Počula som ako sa na to začali budiť aj iní ľudia.

Zrazu sa rovnaký zvuk ozval aj niekde pri jazierku. V tom sa zablúdené mláďa od stanov rozbehlo k tomuto druhému mláďaťu, a bolo počuť ako sa naháňajú. Celú dobu som si myslela, že je to medvedica s dvoma mladými, ktorú nám spomínalo veľa domácich.

Na druhý deň ráno sme o tom diskutovali, ale neprišli sme sa to, čo to presne bolo. Pobalili sme si veci a vybrali sme sa po žltej hore smerom na Vápeč. Najskôr sa ide celkom pohodlne, ale neskôr vedie cesta veľmi strmým kopcom.

Cesta bola príjemnejšia, keď sme prišli na rázcestie s červenou značkou. Potom vedie okolo Vápeča cez les. Zo sedla Palúch to bolo len pár minút a boli sme hore. Pri kríži sa ale dlho nedalo vydržať, pretože tam bol roj otravných malých mušiek, ktoré vám liezli do vlasov, na tvár. Zišli sme teda trochu nižšie a odtiaľ sme si užívali výhľady.

Potom sme po modrej zišli dole strmou cestou do Hornej Poruby, kde sa nám hneď podarilo stopnúť auto – domáceho turistu so synom, ktorý išiel do Ilavy. Nemuseli sme teda hodinu čakať na autobus. Na stanici v Ilave sme ešte stretli Čechov, ktorých sme stretli na začiatku turistiky.

Doma som potom prechádzala zvukmi všetkých zvierat, ktoré žijú v slovenských lesoch. Absolútne nič sa mi nepodobalo na zvuky, ktoré sme počuli v noci. Až keď som to išla vzdať, zrazu mi vyskočilo video o psíkovi medvedíkovitom. A mám to! Psík medvedíkovitý. Zvuky presne sedeli na toto zvieratko a aj popis celkom sedel. Samica väčšinou má 2 mláďatá. Je ich ťažké vidieť cez deň, pretože sú to nočné zvieratá, a často sa pohybujú v lesných oblastiach s vodnými zdrojmi. Tak, a záhada s nočnou návštevou bola vyriešená.