Bol predo mnou posledný deň v Gruzínsku. Strávila som tu 3 týždne a už teraz mi bolo smutno, že budem musieť túto krásnu a príjemnú krajinu opustiť. Tento posledný deň v Kutaisi som mala na pláne návštevu miesta, ktoré vôbec nebolo turistické. Dočítala som sa o ňom úplne náhodne doma, z nejakej gruzínskej stránky. A hneď zaujalo.

Jedná sa o Tskaltubo. Sú to opustené budovy bývalých kúpeľov Sovietskeho zväzu. Sama som tam ale ísť nechcela, pretože som sa bála už len pri pozeraní fotiek. Reza, majiteľ penziónu, v ktorom som v Kutaisi bývala, sa včera na výlete v Chiature ukázal ako dobrý spoločník. Tak som ho poprosila, či by ma to Tskaltubo neodviezol za dohodnutú sumu a či by mi nespravil spoločnosť. Bol veľmi rád, pretože dokonca ani on ešte na tomto špeciálnom mieste nebol. Po krátkej jazde sme prišli do areálu a začali sme naše pátranie.

Inak je Tskaltubo od Kutaisi vzdialené iba 15 km a môžete tam ísť taxíkom za 15-20GEL alebo maršrutkou č. 30, ktorá odchádza z Červeného mosta každých 15-20 minút za 2GEL od rána do 19.00.

S Rezom sme navštívili niekoľko opustených starých sanatórií, ako napríklad Sanatorium Iveria s veľkým okrúhlym otvorom v strope. Banícke sanatórium so žltou fasádou bolo najväčšou a najpôsobivejšou budovou v Tskaltubo. Alebo sanatórium Medea s krásnymi oblúkmi a stĺpmi, a kúpele číslo 8, ktoré tvarom pripomínajú UFO.

Tskaltubo sú gruzínske liečivé minerálne vody a prírodné sírne pramene. Keď bola krajina súčasťou Ruska, vo veľkom vznikali kúpeľné strediská. Tieto kúpele mali prirodzenú teplotu vodu 33-35°C a boli považované za vhodné pre kardiovaskulárny a endokrinný systém, artritídu a reumatizmus.

Takzvané „vody nesmrteľnosti“ boli objavené v 13. storočí a prvé kúpeľné domy boli postavené už v 70. rokoch 19. storočia. V sovietskych časoch, najmä v rokoch po druhej svetovej vojne, sa toto stredisko stalo najobľúbenejším a najväčším gruzínskym kúpeľným mestom.

V roku 1951 údajne prvýkrát navštívil Tskaltubo aj Stalin. Pred jeho návštevou postavili tri kúpeľné domy v rekordnom čase vďaka 4 000 robotníkom, ktorí sa do projektu zapojili.

V 50-tych rokoch 20. storočia sa v Tskaltubo nachádzalo deväť kúpeľných domov a 22 sovietskych sanatórií a hotelov. V čase najväčšieho rozkvetu mesto každoročne navštevovalo až 125 000 ľudí z celého ZSSR. Do Tskaltubo dokonca jazdili priame vlaky z Moskvy.

Keď sa v decembri 1991 rozpadol Sovietsky zväz, rozpadli sa aj kúpele v Tskaltubo. Väčšina budov zostala opustená a vybavenie bolo zničené a rozkradnuté.

V rokoch 1992-1993 sa do Tskaltubo nasťahovali vysídlené osoby utekajúce z Abcházska po útoku Ruska na Gruzínsko. V starých sanatóriách bolo poskytnuté útočisko 9 000 až 12 000 ľuďom (z celkového počtu 250 000). Od roku 2023 boli mnohé rodiny premiestnené do nových bytových domov v rámci príprav na rekonštrukčné práce.

V rokoch 2012 – 2013 bolo niekoľko sanatórií odkúpených súkromnými investormi a predaných ďalej. V roku 2018 bol spustený projekt, aby sa Tskaltubo stalo „najväčšou kúpeľnou destináciou vo východnej Európe“, ale žiadne z 15 sanatórií vo vlastníctve vlády nebolo zrekonštruované.

V lete 2022 sa viac hovorilo o prestavbe Tskaltubo a v rámci iniciatívy „Nový život pre Tskaltubo“ bolo do dražby daných 14 budov. Niektoré z nich získali gruzínske konzorciá a súkromní investori z Egypta, Kataru a iných krajín.

Aká bude budúcnosť týchto kúpeľov sa nevie, ale pre mňa bol takýto návrat do minulosti obrovským zážitkom. Paradoxne boli pre mňa najzaujímavejšie z celého Gruzínska práve miesta ako včerajšia Chiatura a dnešné Tsukalbo. Zanechali vo mne zvláštne a silné pocity napriek tomu, že to nie sú miesta, ktoré sa objavujú v každom zozname odporúčaných miest v Gruzínsku. Aj pre toto ale milujem cestovanie. Objavovanie nového, z čoho ešte dýcha minulosť a čo ešte nebolo skazené prítomnosťou.

Bol to pekný záver môjho pobytu v Gruzínsku. Čakala ma posledná noc a na druhý deň som bez problémov z Kutaisi odletela domov.