Gruzínska vojenská cesta je 208 km cesta, ktorá prepája regióny Severného a Južného Kaukazu, a to konkrétne Tbilisi a Vladikaukaz. Turisti často ale jazdia iba úsek medzi Tbilisi a Kazbegi.

Táto cesta bola známa už v staroveku. Už aj vtedy ju využívali rôzne vojská, kupci, ale aj celé národy putujúce medzi Európu a Áziou. O status vojenskej cesty sa podpísali ruskí vládcovia v devätnástom storočí, ktorí ju rozšírili a spevnili. V čase vojny so severokaukazskými kmeňmi mohli potom rýchlo premiestňovať veľké oddiely.

Táto cesta je dôležitá, pretože spája s Ruskom nielen Gruzínsko, ale aj Arménsko, ktoré je blokované Azerbajdžanom.

Ak chcete prejsť túto cestu, na ktorej sa nachádza veľa zaujímavostí, pri ktorých sa môžete zastaviť, máte viacero možností.

Vlastné prenajaté auto – na tejto ceste sú často zlé podmienky a cesta býva nebezpečná, takže ju absolvujte vlastným autom iba s patričnými šoférskymi skúsenosťami.

Individuálna doprava so šoférom – veľmi populárna služba v Gruzínsku je momentálne Gotrip, kde si viete zarezervovať auto so šoférom za veľmi dobré ceny.

Maršrutka – maršrutky jazdia pravidelne na trase medzi Tbilisi a Kazbegi z autobusovej stanice Didube a stoja cca 15 GEL. Nevýhodou je, že maršrutky po ceste nezastavujú na zaujímavých miestach.

Jednodenné organizované výlety – tieto výlety sú drahšie, ale sú pohodlné pretože za jeden deň si stihnete pozrieť všetky atrakcie po ceste a aj samotné Kazbegi. Sú vhodné, ak nemáte dostatok času.

Zdieľané taxíky – taxíky, ktoré odchádzajú, až keď sa naplnia a stoja 30 – 40 GEL. Zdieľané taxíky odchádzajú podobne ako maršrutky z autobusovej stanice Didube. Po dohode šoféri zastavujú na atrakciách.

Ja som sa rozhodla, že Gruzínsku vojenskú cestu absolvujem so zdieľaným taxíkom. Prišla som na stanicu na miesto odkiaľ taxíky odchádzajú a pridala som sa k ďalším turistom, ktorí tam už čakali. Dohodli sme sa so šoférom na cene a na tom, že nám na zaujímavých miestach na Gruzínskej vojenskej ceste zastaví.

Prvá zastávka bola pri vodnom rezervoáre Zhinvali. Táto nádrž bola vytvorená počas sovietskej éry v 80. rokoch 20. storočia, aby poskytovala vodu pre rýchlo rastúce Tbilisi. To viedlo k zaplaveniu archeologického náleziska a vysťahovanie niektorých obyvateľov.

Hneď pri nádrži sa nachádza hrad Ananuri. Pevnosť bola postavená v údolí medzi dvoma riekami Aragvi a Vedzatkhevi, takže akákoľvek nepriateľská armáda bola okamžite zaznamenaná, pretože sa ocitla v prírodnej bráne.

Pri jednej z týchto riek sme sa neskôr aj zastavili. Je totiž zaujímavá tým, že jej dva prítoky, biele Aragvi a čierne Aragvi, tečú vedľa seba bez toho, aby sa premiešali. Tento jav je spôsobený rozdielom v rýchlosti, teplote a hustote vody v oboch riekach.

Biela rieka Aragvi dostala názov podľa svetlých usadenín a minerálov a Čierna rieka Aragvi má naopak tmavšiu farbu kvôli rôznym tmavším druhom usadenín.

Začali sme stúpať do hôr a pred nami sa vynoril známy Monument rusko-gruzínskeho „priateľstva“. Vláda Sovietskeho zväzu postavila tento pamätník na oslavu 200 rokov od podpísania Georgievskej zmluvy v roku 1783. Pamätník sa nachádza na krásnom mieste nad 600 metrovým útesom. Má klasický sovietsky štýl a zobrazuje gruzínskych a ruských hrdinov, farmárov, rozprávkových hrdinov a rôzne komunistické symboly.

Najskôr som si pozrela samotný pamätník a potom som si išla pozrieť aj okolie Jvari pass s krásnymi výhľadmi.

Napriek tomu, že bolo leto, hore sa stále nachádzali snehové polia a Gruzínci sa zo snehu veľmi tešili. Bolo to milé sledovať.

Na parkovisku si môžete kúpiť rôzne gruzínske suveníry. Na predaj bol aj výborný kaukazský med.

Posledná zastávka našej cesty bola vo výške 2197 m. Je to krásna travertínová stena.  Čistá minerálna voda pomaly steká v tenkých vrstvách a zanecháva za sebou nádherné útvary. Tieto polia sú buď bielej alebo oranžovej farby, podľa množstva železitých solí. Travertíny sú veľmi jemné, a preto je zakázané po nich chodiť. Pri parkovisku sa nachádza aj minerálny prameň, kde si môžete nabrať vodu.

Pred nami bolo posledných 22 km cesty a o pol hodinu sme boli v Kazbegi. Nasledujúci deň ma čakalo preskúmanie okolia a výstup na známy gruzínsky kostolík na nádhernom mieste na útese.