Do mestečka Mestia som prišla rannou maršrutkou z Tbilisi. Prespala som tu jednu noc, nechala som si väčšinu vecí v penzióne a na druhý deň ráno som išla taxíkom do krásnej kaukazskej dedinky Ushguli, kde som ostala jednu noc. Potom som sa vrátila späť do Mestie, kde som si pozrela nejaké zaujímavé mesta a zažila aj nejaké zaujímavé veci.

 

Prechádzka do centra mesta

Mestia je malé mestečko, ktoré je obklopené krásnymi horami v Kaukaze. Patrí do regiónu Svaneti, ktorý je známy špecifickými tradíciami a Mestia je centrom tohto regiónu. Centrum mesta je malé a tvoria ho krásne kamenné domy. V centre sa nachádza množstvo malých hotelov a reštaurácií.

 

Preskúmanie najstaršej časti mesta Laghami

Laghami je najstaršia časť Mestie, pozostávajúca zo starých kamenných ruín, obytných domov a zachovaných Svanských veží. V Mestii, podobne ako v Ushguli, sa tiež nachádzajú charakteristické vežové domy, ktoré sú zapísané pod UNESCO a kedysi mali obrannú funkciu. V tejto časti sa mi obzvlášť páčilo. Bol to ako návrat v čase.

 

Zvieratá, všade samé zvieratá

Počas prechádzky cez novšie centrum, ale aj cez starú časť som si všimla, že všade pobehujú hospodárske zvieratá. Kravy, kozy, sliepky, prasiatka. Mestia je hotový zverinec. Zvieratká dokonca pobehujú aj po hlavnej ceste.

 

Šašlík párty

Mala som šťastie, pretože v mojom penzióne hneď prvý večer domáci robili tzv. šašlík párty. Okrem svojich známych, pozvali aj všetkých ubytovaných hostí. Majiteľ začal popíjať už počas opekania šašlíkov, a keď sme sa presunuli do kuchyne, zvýšil tempo popíjania čače (miestnej pálenky) na vražedné a nasledovala rýchla smrť. Tak sa aj šašlík párty predčasne skončila. Aspoň som mala možnosť vidieť pravú lokálnu zábavu. Ja som si ešte so susedom z Anglicka dala na terase pohár gruzínskeho vína, a dohodli sme sa na zajtrajšej turistike.

 

Turistika v okolí

Mestia je turistický raj. V okolí sú krásne hory, lúky plné kvetov, potôčiky a kone na planinách. Veľa ľudí sem príde čisto len kvôli turistike. My sme po šašlík párty vyrazili neskôr doobeda a zvolili sme si trasu, ktorá prechádza ponad letisko a je z nej pekný výhľad na celé mesto. Postupovali sme ďalej a cesta nás zaviedla až do údolia na pokraji ľadovca, kam sme už ale nešli, kvôli nedostatočnému vybaveniu. Určité časti tejto trasy boli ako v raji. Slnko príjemne hrialo, bolo úplné bezvetrie, cestička bola obklopená kvetmi a na lúkach bolo počuť množstvo bzučiaceho hmyzu.

 

Múzeum Mikhaiala Khergianiho

Michail Khergiani bol legendárny svanský horolezec, ktorý sa zapísal do histórie alpinizmu. Počas rôznych období života zdolal najťažšie vrcholy Kaukazu, Pamír, Ťan-Šan a Alpy. V roku 1965 bol uznaný ako jeden z najlepších horolezcov všetkých čias. Michail bol aj horský záchranár. V jeho pamätnom dome sa uchováva množstvo predmetov vypovedajúcich o jeho živote – kozub, kolíska, lampa, stôl, fotografie, osobné veci, ocenenia, darčeky. Pre mňa bolo fascinujúce vidieť práve jeho staré horolezecké vybavenie. V tomto múzeu je sprístupnené aj vyššie poschodie, takže môžete nahliadnuť do zachovalej svanskej veže. Teraz je v Mestii otvorené aj nové múzeum histórie a etnografie.

 

Hatsvali lanovka

Posledný deň som sa lanovkou vyviezla až na hrebeň Zuruldi. Odkiaľto býva za slnečného počasia krásny výhľad na masív Ushbi. Kedysi bola otvorená len horná časť lanovky, takže si turisti museli vziať k lanovke taxík. Neskôr bola pristavená aj dolná časť, takže sa na vrch dostanete rovno z Mestie. Cena za jazdu na vrchol je 25 GEL, a pri hornej stanici je reštaurácia s terasou a výhľadom. Lanovka premáva od 11:00 do 16:00. Ja som mala zamračené počasie, ale aj tak to bola pekná rozlúčka s týmto regiónom.

Na druhý deň ma čakal presuň späť do Kutaisi, kde ma čakali posledné dva dni v Gruzínsku, ktoré boli nečakane veľmi zaujímavé.