Deň 1: Dražovce – Barohať – Dražovský kostol sv. Michala – Barohať – Pod Plieškou – Meškov vrch – Zobor – Sedlo pod Zoborom – Liečebný ústav – Pod Plieškou – Dražovce  (Celková dĺžka turistiky: 12,9 km, Stúpanie: 527 m, Klesanie:  527 m)

Keď sa už nedá ísť do vysokých hôr alebo máte chuť iba na nenáročnú prechádzku v okolí Nitry, odporúčam prechod od Dražoviec až po vysielač na Zobore.

Auto sme zaparkovali pri Coop Jednota v Dražovciach. Vyšli sme hore k Dražoveckému kostolíku, ktorý sa oficiálne volá Kostol svätého Michala Archanjela.

Je to románsky kostol postavený v polovici 11. storočia. V rokoch 1993 – 1999 prešiel pamiatkovou obnovou. Kedysi bol dokonca vyobrazený na 50 korunovej bankovke.

Stojí na výbežku Tríbečského pohoria, nad obcou Dražovce a je z neho pekný výhľad na Nitru. Tento kostolík nemá otváracie hodiny. Ak si ho chcete pozrieť, treba sa dohodnúť s farou v Dražovciach. Svätá omša sa tu slúži každoročne iba 29. septembra, v deň sviatku sv. Michala archanjela.

V okolí kostola bolo nájdených 55 hrobov s mincami, ozdobami a súčasťami odevov. Pochovávalo sa tu od 11. po 17. storočia. K tomuto kostolíku mám zvláštny vzťah, pretože ako dieťaťu sa mi o ňom často snívalo. V jednom sne som videla, ako je otvorené podlaha a v jame pod kostolom bolo veľmi veľa kostier. Celý sen bol veľmi temný. O to väčšie bolo prekvapenie, keď som sa dozvedela, že bol naozaj v okolí kostola nájdený cintorín.

Po návšteve kostolíka sme sa napojili na zelenú značku a ňou sme pokračovali cez vrch Plieška a Meškov vrch. Cesta prechádza cez lesy a lúky, z ktorých sú výhľady na Nitru. Prechádzali sme aj okolo tzv. nitrianskeho Stonehenge.

Posledná časť pred Zoborom je v lese. Najskôr chodník stúpa len mierne, potom je trochu strmší. Táto časť ale netrvá dlho a za chvíľu sme boli na hrebeni odkiaľ sme videli vysielač.

Prešli sme k nemu, bolo veľmi veterno, no napriek tomu sme si pozreli výhľady na Nitru. Dali sme si občerstvenie a napojili sme sa na modrú značku, ktorá nás doviedla až k Liečebnému ústavu.

Pokračovali sme ďalej pohodlnou cestičkou až k rázcestníku Pod Plieškou, odkiaľ sme zišli dole späť do dedinky Dražovce k autu.

Toto je naozaj prechádzka s malým prevýšením, ale sú z nej aj pekné výhľady a lesy striedajú lúky, takže nie je jednotvárna. Určite ju odporúčam aj pre rodiny z deťmi.