Jedno z najlepších miest pre rafting v Indii je Ladakh. Ladakh ponúka širokú škálu možností raftingu na dvoch riekach – Indus a Zanskar. Rafting som nikdy predtým neskúšala, ale vždy ma to lákalo. Deň pred raftingom po návšteve kláštora Spituk som išla s majiteľom penziónu Koltom k jeho bratrancovi, ktorý organizuje rôzne výlety z Lehu. Kolto mi mal s výberom pomôcť. Povedala som mu, že som to nikdy predtým nerobila, a chcem, aby mi odporučil možnosť, ktorá nie je veľmi náročná. Kolto súhlasil. Prišli sme do cestovnej kancelárie a Kolto povedal niečo svojmu bratrancovi v lokálnom jazyku. Odporučili mi jeden úsek na rieke Zanskar a povedali, že sa mi určite bude páčiť, lebo je pre úplných začiatočníkov a nie je náročný. Bola to trasa z Chilling do Sangam. Súhlasila som.

Na druhý deň ráno sme sa mali zísť pred kanceláriou. Prišlo po nás auto a na ďalšom mieste v Lehu sme vyzdvihli ešte ďalších ľudí. Potom sme na dvoch autách prišli na začiatok raftingu.

Vystúpili sme z auta a ja som zbadala vodu. Neverila som vlastným očiam. Voda hučala, bola rozbúrená a bolo v nej veľa balvanov. Pýtala som sa inštruktora, či som tu správne. Povedal, že áno. Dobre. Tak som sa spýtala, aký level to je. Keď mi povedal stupeň obtiažnosti, ostala som v šoku. 3+! Ja som chcela 1! V tej chvíli som si predstavila, že keď prídem živá späť do Lehu, prvé čo urobím bude, že Kolta zabijem.

Inštruktori nafúkali člny, rozdali nám prilby, záchranné vesty a pádla. Potom nám dali rýchlokurz. Ukázali nám, ako pádlovať, a vysvetlili, v akej polohe musíme byť v závislosti od stavu vody a podobné dôležité veci. Povedali nám, že ich musíme dobre počúvať a robiť všetko podľa ich pokynov, inak sa môže niekto zraniť.

Náš tým pozostával z dvoch raftov. V jednom rafte som bola ja a pár Európanov, dievčatá z Izraelu a pár z Indie. V druhom rafte boli iba Indovia.

Tesne pre začiatkom som sa cítila ako pred infarktom. Voda bola pokojná len počas prvých pár sekúnd jazdy. Potom sme vošli do perejí. A ako to dopadlo? Inštruktor na nás vrieskal, aby sme pádlovali, ale všetci len kričali. Oproti nám sa valila jedna obrovská vlna za druhou. Ani som nevedela ako, ale zázračne som sa na rafte udržala. Toto šťastie však nemal jeden Ind z druhej lode. Inštruktori zbadali, že im chýba člen, až keď pereje zoslabli. Ind už bol ale niekoľko metrov za raftami. Veslovali sme tak rýchlo, ako sa dalo, aby sme ho vytiahli. Jeho loď sa k nemu dostala ako prvá. Vytiahli ho. Úbohý Ind bol v totálnom šoku.

Potom sme pokračovali. Po ťažkých úsekoch na perejách sme mali vždy chvíľu čas na oddych na ľahších úsekoch. Ani som sa nenazdala a táto aktivita ma začalo baviť. Zvyšok cesty som si to naozaj užívala. Ale bol to riadny adrenalín. Keď sme vystúpili, bola som rada, že som to už mala za sebou, ale na druhej strane som bola veľmi šťastná z celého zážitku. Inštruktori zbalili člny, urobili sme si pár fotiek na pamiatku a odišli sme na spoločný obed.

Keď som prišla do Lehu a zbadal ma Kolto, začal sa strašne smiať. Ja som sa smiala na ňom. „Tak čo Katarína, aký bol rafting?“, opýtal sa ma. Odpovedala som mu, že to bol výborný adrenalínový zážitok, ale že ma nemusel takto oklamať. Začal sa smiať ešte viac a povedal mi. „Vieš Katarína, ak by som ti povedal, že je to náročné, išla by si to skúsiť?“ „Myslím si, že nie. Vlastne, určite nie.“ odpovedala som. „Teraz máš dobrý pocit z toho, že si prekonala samú seba, a ten pocit by si určite nemala, ak by si nezvládla to, čo si zvládla dnes.“ Najhoršie je, že mal Kolto úplnú pravdu (:

Po tomto skvelom dni plnom adrenalínu som sa rozhodla, že druhý deň si urobím psychický odpočinok v kláštore Shey s neskutočne krásnym výhľadom.