Do Singapuru som prišla pozemnou cestou z Malajzie, konkrétne z koloniálneho farebného mesta Melaka. Bolo to v rámci mojej 5-týždňovej cesty po pevninskej Malajzii a Singapure. Pri prechode hraníc žiadny problém nebol, autobus nás najskôr vysadil v modernej budove na malajskej časti, kde mi len opečiatkovali pas, potom sme autobusom prešli cez dlhý most nad úžinou, ktorá oddeľuje ostrov a štát Singapur od Malajzie. Na singapurskej strane sa pasy len skenujú a zároveň sa kontroluje vyplnený formulár SGAC. Potom sa oskenuje batožina a je to. Zo Singapuru som mala let domov a plánovala som tu ostať 4 celé dni.

Môj prvý celý deň v Singapure som chcela stráviť v prírode, a preto som sa rozhodla navštíviť park Southern Ridges so všetkými atrakciami, ktoré ponúka. Je to 10 km trasa plná zelene, výhľadov a mostov. Je odtiaľ dobrý výhľad na mesto, prístav a južné ostrovy. Southern Ridges tvorí vlastne 5 poprepájaných parkov.

Dala som si raňajky, a išla som na autobus. Singapur má tak úžasnú dopravu, že sa viete dostať zo všadiaľ všade. V autobuse sa dá platiť hotovosťou aj kartou. Akurát nasadala aj jedna veselá skupinka turistov z Tanzánie, ktorý sa mi prihovorili a vznikol z toho celkom zaujímavý rozhovor. Vystupovali na rovnakej zastávke ako ja, ale išli na ostrov Sentosa so zábavnými atrakciami, a ja som išla na druhú stranu cesty, do parku Mount Faber.

Trošku som vystúpila vyššie a na niektorých miestach už boli vidieť výhľady, ale ešte ich zakrývali stromy. Videla som už aj lanovku, ktorá je ako keby zavesená na jednom vyššom stožiari. Tá vedie práve z ostrova Sentosa. Hore boli betónové plošiny, na ktorých cvičili ľudia. Okrem nich som tu stretla aj veľa bežcov. Vidno, že tento park je plne využívaný domácimi obyvateľmi na športovanie.

Pomaly som sa dostala k hornej stanici lanovky. Pri vchode bol zavesený defibrilátor. V Singapure sú defibrilátory doslova na každom kroku, čo svedčí aj o vyspelosti tejto krajiny.

Odtiaľto už boli výhľady krajšie. Z jednej strany na ostrov Santosa a z druhej strany na výškové budovy.

Prešla som cez pekný zarastený podchod a pokračovala som smerom na najvyšší vrch, podľa ktorého je aj tento park pomenovaný, Faber. Hore to bolo veľmi pekne upravené. Bolo tu aj množstvo kvetov, socha leva ako symbol Singapuru (Singapur v sanskrite znamená mesto leva) a niekoľko plošín, na ktorých sa ľudia fotili s výhľadom. Odfotila som sa aj ja. Zrazu som zbadala v kvetinovom záhone malého vtáčika, tak som sa pri ňom zastavila a niekoľko minút som sa ho snažili fotiť.

Začala som schádzať z druhej strany cez veľmi pekný chodník v džungli. Prišla som až na asfaltovú cestu, kde už bol označený slávny most Handerson waves. Priznám sa, že dovtedy som vôbec nevedela, čo to je. Tento most som videla iba na fotkách, ale až tu som si o ňom prečítala viac informácií a bola som prekvapená.

Týmto mostom spojili dva kopce, aby ľudia nemuseli schádzať a opäť vychádzať hore, a vytvoril sa tak najvyšší most pre peších v Singapure. Veľmi zaujímavé miesto. Jednak je naozaj veľmi vysoký a má pekný netradičný dizajn. Najhoršie bolo, že sa dokonca hýbal, ale keďže som bola v Singapure, tak som sa nebála (: Urobila som si niekoľko fotiek a vyšla som na druhej strane. Zišla som potom dole na cestu. Táto časť je tiež veľmi pekná, plná veľkých starých stromov.

Bola tu spravená dokonca aj malá verejná posilňovňa. Kúsok od tohto miesta bol Telok Blangah Hill Park s terasami. Na tomto mieste som bola úplne sama.

Odtiaľto som mala prejsť až k Southern ridges, ale tabuľka mi napovedala, že toto miesto je žiaľ zavreté. Tak aj bolo. Prišla som tam a tento chodník v korunách stromov, ktorý je inak vždy prístupný verejnosti bol už niekoľko mesiacov uzavretý kvôli rekonštrukcii.

Musela som sa teda vrátiť späť k terasám. Odtiaľ som sa napojila na cestu, ktorá zo severnej strany prechádzala až do mesta. Tu som bola tiež úplne sama a túto cestičku som si teda užívala, ako sa dalo. Mesto už síce presvitalo spomedzi stromov, ale ja sa nachádzala v džungli plnej starých veľkých stromov a zvukov zvierat.

Dostala som sa do civilizácie. Prešla som cez bránku a mostík až k zastávke, na ktorú som chcela ísť, pretože mi odtiaľto išiel autobus. Cestou späť som sa už ale nerozprávala s nikým a mohla som sledovať samotný Singapur. Až teraz som si všimla, ako je v Singapure naozaj všetko zelené. Aj keď boli všade okolo mňa budovy, všetko bolo krásne zakvitnuté a plné stromov.

A podvečer som si ešte išla pozrieť krásnu farebnú uličku Koon seng. Ulička bola pomenovaná po Cheong Koon Sengovi, bohatom čínskom obchodníkovi a filantropovi zo Singapuru. Pastelové obchody boli postavené v 20. rokoch 20. storočia, a majú zložité kvetinové dlaždice, drevené okenice a dekoratívne motívy, ktoré boli ovplyvnené čínskym, malajským a európskym dizajnom.

Prišla som do ubytovania a dobre som sa vyspala. Ďalší deň doobeda som išla navštíviť Haji Lane a Little India a poobede ešte iné atrakcie Singapuru.