Keď som cestovala späť z Ladakhu do Dillí, cítila som sa trochu opustená, pretože som bola opäť sama. V Lehu som sa totižto stretla s ocom a zažili sme spolu nejaké dobrodružné veci, ako napríklad cestu do údolia Nubra. Ale tento pocit netrval dlho, pretože na stanici v Nái Dillí v kancelárii pre turistov pri vybavovaní lístku do Amritsaru som stretla skupinku sympatických ľudí zo Španielska. Prihovorila som sa im a zistila som, že aj oni idú na druhý deň do Amritsaru, ale neskorším vlakom.

O to viac som sa potešila, keď som ich po príchode do Amritsaru náhodou stretla na ulici. Týchto pár dní som strávila s nimi a na Amritsar mám naozaj dobré a veselé spomienky. Čas strávení v tomto meste a v komplexe Zlatého chrámu sme využili naplno. Predtým som si myslela, že toto najposvätnejšie miesto Sikhov je len o jednom menšom Zlatom chráme, ktorý si človek za dve hodiny pozrie. Ale až na mieste som zistila, že v areáli chrámu sa dá zostať pokojne aj celý deň. V tomto článku som opísala, ako sme trávili čas so Španielmi na tomto dôležitom meste v Pandžábe.

Platia tu ale určité pravidlá, o ktorých treba vedieť. Keď vstupujete do komplexu, musíte sa vyzuť a topánky si odložiť do odkladacieho priestoru. Potom si musíte umyť nohy vo vode, ktorá sa nachádza tesne pred vstupom. Musíte byť vhodne oblečený a zakryť si hlavu, čo platí aj pre mužov.  Ak ste si pokrývku hlavy nepriniesli, za malý poplatok si ju môžete pred vstupom kúpiť. Prísne zakázané je jesť mäso, fajčiť a piť alkohol.

 

1. Návšteva Zlatého chrámu počas dňa

Dostali sme sa ráno do komplexu a hneď sme si išli pozrieť samotný zlatý chrám. Keďže ho denne navštívi až 150 000 ľudí, museli sme nejaký čas čakať v rade na moste. Tento most sa nazýva aj Most Gurua (Guru’s Bridge) a symbolizuje cestu duše po smrti. Čakanie ale vôbec nie je zdĺhavé, pretože čím sme k nemu boli bližšie, o to viac sme mohli obdivovať detaily chrámu. Čakanie nám spríjemňovali aj krásne spevy modlitieb, ktoré sa ozývali z chrámu a zneli celým komplexom.

Vo vnútri  Zlatého chrámu sme museli kráčať v smere hodinových ručičiek. Cez deň je v Zlatom chráme možné vidieť aj knihu s najsvätejším textom sikhizmu, čo v noci nie je možné.

 

2. Návšteva Zlatého chrámu v noci

Celý komplex má v noci jedinečnú magickú atmosféru. Vo vnútri Zlatého chrámu v noci nie je síce prítomná svätá kniha sikhizmu, ale zvuky modlitieb sa zdajú byť silnejšie a pokoj, ktorý sme tam cítili počas dňa, bol umocnený.

 

3. Jedenie s ostatnými v obrovskej jedálni

V komplexne Zlatého chrámu sa nachádza aj obrovská jedáleň, kde sa servíruje jedlo zadarmo pre všetkých. Je to jedna z najväčších kuchýň na svete. Postavili sme sa do radu a keď sme vstúpili dovnútra, nechali sme sa viesť pokynmi pracovníkov, ktorí nám povedali, kde si môžeme sadnúť. Pracovníci to majú perfektne zorganizované. Keď sme sa usadili počkali sme, kým nám priniesli jedlo. Jedlo bolo jednoduché, ale chutné, a zážitok to bol veľký.

 

4. Pomáhanie v kuchyni 

Aby sme sa nejako odvďačili a Zlatý chrám si užili naozaj naplno, išli sme asi na hodinu pomôcť do kuchyne ako dobrovoľníci. Práca nie je náročná a bola to celkom zábava. Mohli sme pomáhať pri varení jedla alebo umývať riady. Všetko má svoj systém a pracovníci nám ukázali, čo máme robiť.

 

5. Ležali sme večer pri jazere 

Po jedle sme si večer ľahli na okraj jazera. Naše hlavy museli smerovať ku zlatému chrámu. Nerozprávali sme sa medzi sebou, zavreli sme oči a vnímali sme zvuky a atmosféru tohto miesta. Pre mňa to bol asi najlepší zážitok zo Zlatého chrámu.

 

6. Prechádzali sme sa okolo jazera 

Na druhý deň sme sa ešte išli pozrieť doobeda do chrámu. Tentokrát sme sa pridali k ľuďom v zástupe a chvíľu sme sa  prechádzali okolo jazera. Takto sa dá chrám pekne vidieť z každej strany. Mohli sme si všimnúť, že má až 4 vchody. Bol tak postavený preto, aby symbolizoval otvorenosť ku všetkým ľuďom a náboženstvám sveta. V komplexe sa nachádzajú aj 3 sväté stromy, z ktorých dva sú staré vyše 400 rokov.

 

7. Pozorovali sme život v chráme z vyhliadky 

Pri jednom strome sa nachádzajú nenápadné schody, ktorými sa dá vystúpiť na druhé poschodie. Je to dobré vyhliadkové miesto, odtiaľ sme sledovali život v celom komplexe Zlatého chrámu.

 

8. Obdivovali sme budovy okolo jazera

Vo vnútri komplexu nie je krásny len Zlatý chrám, ale aj iné budovy. Väčšina budov má nádhernú architektúru a snehovo biele farby. Jedna z okolitých budov s najmenej 400 jednoduchými izbami slúži ako ubytovanie pre Sikhských pútnikov.

 

9. Učili sme sa o sikhizme od domácich 

Ako som zistila až v Pandžábe, a najmä v Amritsare, Sikhovia sú veľmi priateľskí ľudia. Veľa som sa s nimi rozprávala práve v komplexe Zlatého chrámu, pretože ma zaujímali veci, ktoré som tam zbedala. Sikhovia mi boli vždy ochotní vysvetliť všetko, na čo som sa pýtal a a čo ma zaujímalo. Povedali mi veľa o svojom náboženstve a zvykoch. Zaujímavé napríklad bolo, že existuje 5 slov, ktoré začínajú v hindi písmenom K a znamenajú tzv. Články viery, ktoré spoločne tvoria vonkajšiu identitu a „sikhský spôsob života“. Sú to konkrétne v preklade: neostrihané vlasy, drevený hrebeň, kovový náramok, špecifický štýl bavlneného spodného prádla a zakrivený meč.

 

10. Skúsili sme zázračnú vodu z jazere

Jazero, ktoré sa nachádza okolo zlatého chrámu, má svoju symboliku. Hovorí sa, že toto veľké jazero alebo svätá nádrž pozostáva z Amritu – „svätej vody“ alebo tzv. „nesmrteľného nektáru“. Chceli sme vyskúšať účinky tejto, pre Sikhov zázračnej tekutiny, tak sme skúsili rituál, pri ktorom sme si umyli ruky a tvár.

Zlatý chrám ma celkovo prekvapil, keďže som čakala len jeho rýchlu návštevu. Ale nakoniec som tam strávila oveľa viac času. Chrám ma naozaj svoju jedinečnú atmosféru, ktorú som nezažila nikde inde v Indii. Večer sme sa išli spoločne so španielmi pozrieť na druhú atrakciu Amritsaru, a to je známy hraničný priechod s Pakistanom. Bol to veru veľký zážitok.