Počas môjho druhého dňa v Singapure som si chcela pozrieť niekoľko zaujímavostí. Chcela som začať vo farebnej štvrti Haji Lane, potom prejsť do indickej štvrte Little India a odtiaľ do parku Fort Kanning a cez pobrežie rieky na autobusovú zastávku, odkiaľ mi išiel autobus.

Ráno som nasadla na autobus, ktorý stál kúsok od uličky Haji Lane. Hneď som zbadala známu maľbu na dome. Podobne ako v Malajzii, aj v Singapure sú na určitých miestach krásne pouličné umenia, ako som sa dnes mohla presvedčiť.

Potom som prešla priamo na známu uličku Haji Lane. Haji Lane je úzka ulica, ktorá sa nachádza v Kampong Glam, najstaršej moslimskej štvrti Singapuru, kde v minulosti bývali moslimskí pútnici pred odchodom na púť do Mekky (hadž) – odtiaľ pochádza aj názov „Haji“ Lane.

Na rozdiel od singapurských nákupných centier je Haji Lane plná malých kaviarní, módnych butikov, vintage obchodov alebo obchodov s handmade vecami.  Na stenách sú maľby od miestnych a medzinárodných pouličných umelcov. Táto ulička ožíva najmä podvečer, preto tu ešte nebolo veľa ľudí a veľa kaviarní bolo ráno ešte zavretých. Je tu aj aj veľa nočných barov so živou hudbou.

Vyšla som z druhej strany a tam som objavila okienkovú reštauráciu, s veľmi realistickým street art.  Pán bol veľmi milí a priateľsky mi zakýval.

Potrebovala som si zameniť peniaze, keďže mi ostalo ešte veľa malajských riggitov, tak som išla asi smerom k nákupnému centrum Bugis, kde sa mala nachádzať zmenáreň s dobrými hodnoteniami.

Po ceste som ale náhodne objavila jedno miesto, o ktorom som predtým vôbec nevedela, Parkview Square, v štýle Gotham City. Je to veľmi zvláštna budova v gotickom štýle. Na menšom námestí pred týmto mrakodrapom boli umiestnené zvláštne sochy. Budova bola navrhnutá singapurským architektonickým štúdiom DP Architects v spolupráci s americkou firmou James Adams Design. Inšpiráciou bol newyorský Chanin Building z roku 1929. Bola dokončená v roku 2002 a má 24 poschodí. Slúži predovšetkým ako administratívna budova, ale na prízemí sa nachádza bar, ktorý je známy viac ako tisíckou druhov ginu.

Takže mi zase cesta trvala oveľa dlhšie, ako som si myslela, že bude. Singapur je podobný ako Malajzia. Všetko trvá dlhšie, pretože sa stále pozastavujem nad rôznymi vecami, maľbami, inštaláciami, ktoré nachádzam na uliciach, a pri ktorých sa vždy trochu zdržím.

Prišila som do obchodného centra Bugis, ktoré je spojené s vlakmi MRT, singapurským metrom. Našla som zmenáreň, a peniaze som si zamenila za rovnaký kurz, aký bol na internete, takže som sa výmene peňazí nič neprerobila. Odtiaľto som popri rozostavanej ceste prešla až do indickej štvrte Little India.

Zamierila som k hinduistickému chrámu Sri Veeramakaliamman Temple zasvätenému bohyni Kali. Chrám bol založený v 50. rokoch 19. storočia indickými migrantmi, ktorí prišli do Singapuru za prácou, čím sa stal jedným z prvých hinduistických chrámov v krajine. Napriek bombovým útokom v druhej svetovej vojne zostal až zázračne nedotknutý. To viedlo mnohých veriacich k presvedčeniu, že ho pred zničením ochránila práve bohyňa Kali.

Potom som sa išla prejsť po hlavnej ulici. A bolo naozaj cítiť že som v Malej Indii. Aj doslovne. Všade boli klasické indické vône a zápachy, a na to, aký je Singapur čistý, tu bola pomerne veľká špina. Aj na tejto ulici som videla niekoľko street art, hlavne na rožných domoch. Ak máte radi kultúru, jedlo a autentickú atmosféru, Little India je miesto, ktoré by ste pri návšteve Singapuru určite nemali vynechať.

Niektoré indické obchody doslova klimatizovali ulice. Boli to hlavne obchody s elektronikou, ktoré nemali dvere ale mali silne pustenú klimatizáciu. Keďže dnes bolo strašne horko, sem tam som sa išla do týchto obchodíkov schladiť. Indovia sa mi smiali. Bola tu úplne iná atmosféra ako vo zvyšku Singapuru, a tak som si tu uvedomila, ako mám tých Indov vlastne veľmi rada. (:

Po prehliadke Little India som prešla k peknému historickému parku Fort Canning, čo už ale opisujem v nasledujúcom článku.